Grafy

Hodnotenie rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018

Spolu s hodnotením rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 prinášame aj stručný grafický prehľad základných ekonomických ukazovateľov a ich predpokladaný vývoj.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2016 až 2018

Spolu s hodnotením strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2016 až 2018 prinášame aj stručný grafický prehľad základných ekonomických ukazovateľov a ich predpokladaný vývoj.

Vládou schválené strednodobé ciele na roky 2016 až 2018 potvrdzujú zámer vlády pokračovať v znižovaní deficitu verejnej správy a zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií. RRZ hodnotí pozitívne, že vláda naďalej prezentuje svoj zámer dosiahnuť približne vyrovnaný rozpočet v roku 2017. Dodržiavanie tohto záväzku na európskej úrovni môže zvýšiť kredibilitu Slovenska v očiach investorov.

Na druhej strane, načrtnutý spôsob dosiahnutia strednodobého cieľa prináša so sebou viacero rizík. Rada hodnotí negatívne najmä štyri skutočnosti:

1) uvoľnenie cielených deficitov v rokoch 2016 a 2017 o 0,5 % HDP, čím sa odďaľuje návrat verejného dlhu pod 50 % z HDP (t.j. pod prvú hranicu sankčných pásiem ústavného zákona).

2) optimistické odhady rastového potenciálu ekonomiky. Použitie jednotnej európskej metodiky, ktorá nezohľadňuje špecifiká slovenskej ekonomiky, počíta s relatívne silným rastovým potenciálom, ktorý je však veľmi ťažko zdôvodniteľný, čo priznáva aj samotné MF SR.

3) nevyužitie viacerých pozitívnych vplyvov na rýchlejšiu konsolidáciu, napr. efektívnejší výber daní, pokles nákladov na správu dlhu a od roku 2012 nižšia sadzba do 2. piliera.

4) relatívne vysoký objem potenciálnych rizík bez toho, aby boli naznačené spôsoby ich zmiernenia alebo odvrátenia, resp. kompenzácie inými opatreniami.

Ak sa chcete v krátkosti dozvedieť viac, pokračujte ďalej na prehľad.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017

Spolu s hodnotením rozpočtu VS na roky 2015 až 2017 prinášame aj stručný grafický prehľad základných ekonomických ukazovateľov a ich predpokladaný vývoj.
 
 
RRZ hodnotí viaceré zmeny oproti minulému roku pozitívne, avšak na dosiahnutie stanovených cieľov predpokladá nevyhnutné ďalšie opatrenia a upozorňuje na isté riziká. Ak sa chcete v krátkosti dozvedieť viac, pokračujte ďalej na prehľad.

Vplyv metodiky ESA2010

Eurostat potvrdil zníženie dlhu Slovenska za rok 2013 z pôvodných 55,4 % HDP na úroveň 54,6 % HDP. Zmena vyplýva z prechodu na novú metodiku ESA2010 a pozostáva z dvoch úprav.
  • Zvýšenie dlhu SR z dôvodu preradenia niektorých subjektov a teda aj ich dlhov do sektora verejnej správy v celkovej výške 0,3% HDP. Tu má najväčší vplyv Národná diaľničná spoločnosť, ktorá zvýšila dlh SR o 0,5 % HDP. Naopak preradenie nemocníc do sektora verejnej správy a súčasne zmena zaznamenávania dodávateľských úverov znížila dlh o 0,3% HDP.
  • Výraznejšou úpravou je revízia výšky nominálneho HDP, ktorá prispela k zníženiu dlhu až o 1,1% HDP. V novej metodike sa do HDP započítavajú výdavky na výskum a vývoj, tzv. malé nástroje a zmena nastala aj pri započítavaní armádnych výdavkov.



 
 

Hospodárenie verejnej správy v roku 2013

Nasledujúca tabuľka obsahuje popis najdôležitejších zmien výsledku hospodárenia verejnej správy v roku 2013 voči schválenému rozpočtu. Viac sa dočítate v komentári Hospodárenie verejnej správy v roku 2013.

Konsolidačné úsilie vlády v roku 2014

 
Medziročným porovnávaním štrukturálnych sáld je možné kvantifikovať konsolidačné úsilie. V metodike RRZ dochádza podľa schváleného rozpočtu na rok 2014 k zhoršeniu štrukturálneho deficitu o 0,7% a to aj napriek miernemu poklesu skutočného deficitu verejnej správy na 2,6% a priaznivejším makroekonomickým očakávaniam. Schodok sa znižuje len vďaka nárastu jednorazových opatrení, z ktorých značná časť predstavuje presun výplat dividend s majetkovou účasťou štátu a FNM a očakávaný príjem Telekomunikačného úradu. Rok 2014 je preto možné považovať za rok uvoľnenia fiškálnej disciplíny.

Dlhu má pomôcť superdividenda


Zdroj: Ministerstvo financií SR, RRZ

* Za predpokladu, že superdividenda znižuje potrebu emitovania štátneho dlhu už v roku 2013.

Vývoj dlhu pri cielených deficitoch

 
Graf zobrazuje výšku hrubého dlhu verejnej správy vyjadrenú ako percento hrubého domáceho produktu (HDP) tak ako bola uvedená v Programe stability SR na roky 2014 až 2016 a zároveň možný vývoj dlhu po zohľadnení troch dodatočných informácií: aktualizovanej makroekonomickej prognózy s vplyvom na výšku HDP; vplyv možného zníženia dlhu prostredníctvom zníženia voľnej likvidity štátu; a nárast dlhu z dôvodu novej metodiky ESA2010. Samotný vplyv novej prognózy HDP pomer dlhu zvyšuje - v roku 2013 cez 55% HDP, v roku 2014 cez 57% HDP a v roku 2015 až cez 58% HDP. Zohľadnenie všetkých troch faktorov dohromady dlh v rokoch 2013-16 zvyšuje miernejšie. V roku 2015 by zadlženie v takomto scenári presiahlo 57% HDP, čo by však podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti stále vyžadovalo predloženie vyrovnaného rozpočtu na rok 2017. Pre viac informácií kliknite na "Ďalej".

Dlh prekročil prvú ústavnú hranicu



Pozn.: 2013-16 Východiská Rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2016 predložené vláde

Hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2012 37,2 miliardy eur, teda 52,1% HDP, zverejnil Eurostat. Zadlženie SR tak prekročilo prvú hranicu definovanú ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Tá vyžaduje, aby minister financií vzniknutú situáciu vysvetlil v parlamente a navrhol opatrenia na zníženie dlhu. Do centra fiškálnej politiky sa tak okrem každoročného deficitu dostáva aj výška dlhu (viac v blogu Ivana Šramka, predsedu RRZ).

Vývoj dlhu do roku 2021


Konsolidácia verejných financií v rokoch 2012 a 2013 ani spolu s reformou dôchodkového systému rast dlhu voči HDP do budúcnosti nezastavuje, iba ho pre rok 2013 zníži, a jeho ďalší rast spomaľuje. Je tomu tak preto, lebo viacero konsolidačných opatrení pre budúci rok je len jednorazových, každoročné primárne deficity zvyšujú štátu úrokové náklady na obsluhu dlhu a v desaťročnom horizonte sa negatívne prejaví už aj demografický vývoj. Navyše, očakávaný hospodársky rast nebude dostatočne vysoký, aby dokázal dlh v pomere k výkonu ekonomiky znižovať. V ďalších rokoch bude potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby dlh neprekročil všetkých päť ústavných hraníc zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Rozpočet predpokladá nárast dlhu na 56% HDP

 
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 počíta s dlhom, ktorý prekračuje jednotlivé sankčné pásma vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V roku 2013 (po zverejnení oficiálnych údajov za rok 2012 Eurostatom) bude musieť minister financií parlamentu písomne zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť opatrenia na jeho zníženie.