Rozpočtový rámec pre ľudí


Vlády vyberajú dane od ľudí a firiem, aby mohli financovať svoje aktivity: prevádzku základných škôl, výstavbu diaľnic alebo napríklad platiť príspevky nezamestnaným. Samozrejme prirodzenou politickou motiváciou je vyberať čo najmenej daní (aby voliči neboli nespokojní) a poskytovať čo najviac verejných služieb. Bohužiaľ tak ako v osobnom rozpočte, ani vo verejných rozpočtoch nie je možné mať dlhodobo oveľa vyššie výdavky ako príjmy. Všetky podobné pokusy končia krízou, drastickými úspornými opatreniami alebo bankrotom krajiny. Aby sa predišlo podobným scenárom (a v menovej únii aj fenoménu čierneho pasažiera) krajiny si vytvárajú rozpočtové rámce, ktoré by mali nezodpovednému konaniu zabrániť včas.
 
V zásade existujú tri spôsoby ako bojovať proti sklonu k vysokým deficitom:
  1. vyššou transparentnosťou -  vlády často skrývajú časť deficitu pred verejnosťou a preto je dôležité mať komplexné informácie. V tomto smere sú užitočnými nástrojmi zákonné požiadavky na informácie.
  2. fiškálnymi pravidlami – zaviazať vládu, aby hospodárila podľa určitých pravidiel. Napríklad niektoré štáty v USA majú vyrovnané rozpočty uzákonené vo svojej ústave. Pravidlá sa môžu týkať dlhu, deficitu, výdavkov alebo napríklad miezd vo verejnom sektore.
  3. nezávislými inštitúciami – ktoré môžu sťažiť zahmlievanie a poskytujú odborný a politicky neprifarbený pohľad na verejné financie alebo legislatívne zmeny. Môžu zohrať dôležitú úlohu aj pri vyhodnocovaní plnenia fiškálnych pravidiel.
 
Rozpočtový rámec na Slovensku je definovaný tak domácimi ako aj medzinárodnými legislatívnymi úpravami. Na domácej scene sú dôležité najmä tri zákony (tu, tu a tu). V eurozóne je základným dokumentom Zmluva, Pakt stability a rastu (s pridruženými nariadeniami a smernicami) a “fiškálny kompakt”.
 
Za najdôležitejšie prvky rozpočtového rámca môžeme považovať nasledovné:
  • Ústavný limit na hrubý dlh; verejný dlh vykazovaný Eurostatom by nemal presiahnúť 60% z HDP (neskôr sa táto hranica zníži na 50% z HDP). Pod hornou hranicou sa aktivujú sankčné pásma, ktoré sú odstupňované a končia hlasovaním o dôvere vláde. (ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti)
  • Deficit verejných financií by len výnimočne mal prekročiť 3% z HDP (hovorí sa tomu nadmerný deficit). Ak krajina dlhodobo nevie odstrániť nadmerný deficit, môže dostať pomerne vysokú pokutu. (Pakt stability a rastu)
  • Deficit by nemal v priemere presiahnúť 0.5% z HDP (priemer zlých a dobrých časov). Sankcie za neplnenie budú definované neskôr. (fiškálny kompakt)
  • Rast výdavkov by mali obmedzovať výdavkové limity (definované neskôr). (ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti)
  • Rada pre rozpočtovú zodpovednosť monitoruje a hodnotí plnenie domácich rozpočtových pravidiel. (ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti)
  • Európske pravidlá monitoruje Európska komisia. (Zmluva o založení ES)
  • Zákonné požiadavky na údaje sú obsiahnuté v ústavnom zákone ako aj v smernici, ktorá definuje minimálne požiadavky na rozpočtové rámce členských krajín. Najdôležitejšími prvkami v nich sú čisté bohatstvo (súvaha štátu), implicitné záväzky, podmienené záväzky alebo napríklad daňové výdavky.