Slovník fiškálnych výrazov

 

automatické stabilizátory
 
Položky v rozpočte, ktoré v zlých časoch zvyšujú deficit a v dobrých ho znižujú. Pôsobia tak stabilizujúco na ekonomiku – v recesii stimulujú a v expanzii brzdia hospodársku aktivitu. Príkladmi sú dane z príjmu alebo výdavky na poistenie v nezamestnanosti.
 
čisté bohatstvo
 
Rozdiel medzi aktívami a pasívami štátu. Štát vlastní nerastné bohatstvo, budovy, diaľnice, finančný majetok ale zároveň má emitované dlhopisy, implicitné záväzky a podmienené záväzky. Z dlhodobého hľadiska je najdôležitejším aktívom to, že môže zdaniť svojich občanov. Čisté bohatstvo je suma, ktorá sa získa z hodnoty celkového majetku po odrátaní všetkých záväzkov.
 
daňové výdavky
 
Položky, ktoré znižujú príjem štátu z daní alebo odvodov. Ide predovšetkým o rôzne výnimky a špeciálne režimy. Môže ísť o úľavu na dani pre špeciálne skupiny, oslobodenie od dane, výhodnejšiu sadzbu dane alebo napríklad o odpočítateľné položky.
 
deficit verejných financií
 
Deficit vzniká ak výdavky verejných financií sú vyššie ako príjmy. Na deficit si štát požičiava peniaze na finančných trhoch.
 
dlhodobá udržateľnosť
 
Stav verejných financií je vtedy dlhodobo udržateľný, ak verejný dlh bez zmien v politikách neprekročí horný limit ani v nasledujúcich desaťročiach. Inak povedané, keby sme nechali v budúcnosti platiť súčasné nastavenie zákonov, dlh sa nevymkne spod kontroly.
 
fiškálne pravidlá
 
Numerické obmedzenia pre niektoré rozpočtové veličiny. Môžu sa týkať dlhu, deficitu, výdavkov alebo napríklad miezd vo verejnom sektore. Najznámejším pravidlom na Slovensku je horný limit pre hrubý verejný dlh (dlhová brzda), ktorý je v súčasnosti stanovený na úrovni 60% z HDP.
 
hrubý dlh
 
Hodnota všetkých dlhových nástrojov vydaných subjektmi verejnej správy. Ide najmä o dlhopisy, štátne pokladničné poukážky a úvery. Pri čistom dlhu sa z hrubého dlhu odratávajú niektoré finančné aktíva ako napríklad hotovosť na účtoch. 
 
implicitné záväzky
 
Záväzky, ktoré sú síce jednoznačne definované, avšak nie sú súčasťou oficiálneho hrubého dlhu. Najznámejším príkladom sú štátne dôchodky. Keby sme od budúceho roka strojnásobili všetky dôchodky, oficiálne čísla o dlhu v tomto roku by sa nemenili aj keď ide o jednoznačné zvýšenie záväzkov štátu.
 
nadmerný deficit
 
Deficit verejných financií prekračujúci 3% z HDP. Krajina sa dostane do procedúry nadmerného deficitu (EDP) podľa Paktu stability a rastu ak deficit prekročí túto hranicu významne a nielen v dôsledku dočasných faktorov.
 
Pakt stability a rastu
 
Dohoda medzi krajinami eurozóny o tom, že budú hospodáriť zodpovedne tak, aby jedna krajina nedoplácala na druhú (čierny pasažier). Najznámejšími pravidlami sú obmedzenie na deficit (3% z HDP) a dlh verejnej správy (60% z HDP).
 
podmienené záväzky
 
Záväzky, ktoré síce nie sú jednoznačné, ale môžu nastať s určitou pravdepodobnosťou. Príkladom sú garancie štátu tretiemu subjektu, súdne spory alebo napríklad kríza celého finančného sektora.
 
sklon k deficitom
 
Snaha vlád riešiť nesúľad medzi príjmami a výdavkami rozpočtu na úkor budúcich generácií. Pramení to predovšetkým z krátkozrakosti vlád (štvorročný horizont) ako aj z nedostatočnej transparentnosti smerom k voličom a finančným trhom.
 
štrukturálne primárne saldo
 
Saldo verejných financií (príjmy mínus výdavky) upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a úrokové náklady. Tento ukazovateľ sa najčastejšie používa na hodnotenie skutočného stavu verejných financií. Ak sa ekonomike darí, deficit sa znižuje automaticky (viac daní, menej výdavkov na nezamestnaných), v recesii zase naopak. Preto ekonómovia hľadajú odpoveď na otázku, aký by bol deficit v rovnováhe. Úrokové náklady sa vyčleňujú preto, lebo sú viac odrazom aktuálnej situácie na finančných trhoch a minulej rozpočtovej politiky vlád.
 
ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti
 
Indikátor, ktorý hľadá odpoveď na otázku, o koľko by bolo treba zvýšiť od dnes dane alebo znížiť výdavky permanentne, aby bol verejný dlh udržateľný v dlhodobom horizonte.
 
verejné financie
 
Súhrn rozpočtov organizácií pod verejnou kontrolou. Eurostat definuje zoznam subjektov verejnej správy. Najdôležitejšie sú: centrálna vláda (štátny rozpočet), Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a samosprávy.
 
základný scenár
 
Dlhodobý scenár, ktorý predpokladá, že aktuálny stav právneho poriadku bude pokračovať aj v budúcnosti. Takýmto spôsobom sa zisťuje scenár bez zmeny politík (no policy change scenario).