Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií

Jednou zo základných úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vypracovanie a zverejnenie správy o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.
 
Cieľom tejto správy je vyhodnotiť situáciu vo verejných financiách v kontexte dlhodobej udržateľnosti, berúc do úvahy najmä pozitívne a negatívne vplyvy prijatých legislatívnych opatrení alebo iných politík s vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
 
Medzi najdôležitejšie oblasti, pri ktorých má zmysel dlhodobé vplyvy na verejné financií hodnotiť, patria najmä:
  • Dôchodkové systémy a zdravotníctvo, ktorých vývoj je vo veľkej miere závislý od demografického vývoja (starnutie populácie)
  • Významné výdavkové programy, ktoré zvyčajne nemajú len ročnú trvácnosť a preto je potrebné pri spúšťaní nových projektov počítať s následkami na dlhšom časovom horizonte (napr. splácanie PPP projektov)
  • Podmienené záväzky, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre verejné financie a k ich plneniu dochádza až keď nastanú určité skutočnosti (napr. prehratie súdneho sporu)
  • Makroekonomické šoky (cyklické výkyvy, finančná nákaza, atď.), ktoré môžu významne zmeniť fiškálnu pozíciu danej krajiny (napr. v dôsledku krehkých alebo úzko zameraných daňových základní)
 
Zverejňovanie správy:
 
RRZ vypracováva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti
  • každoročne k 30. aprílu a
  • vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde.
Prvú správu má RRZ povinnosť predložiť do šiestich mesiacov od zvolenia všetkých členov rady, teda v decembri 2012.


Detailnejší popis metodológie výpočtov a predpoklady použité pre analýze dlhodobej udržateľnosti je možné nájsť v diskusnej štúdii 1/2012 Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií ?

Definícia základných pojmov:

1. Definovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií

 „...dlhodobou udržateľnosťou dosiahnutie takého stavu hospodárenia Slovenskej republiky, v ktorom saldo rozpočtu verejnej správy a dlh verejnej správy zabezpečujú, že ani očakávaná zmena príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej správy podľzákladného scenára v najbližších 50 rokoch nespôsobí nárast dlhu verejnej správy nad horný limit...“

2. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti

...rozdiel medzi aktuálnou a dlhodobo udržateľnou hodnotou štrukturálneho primárneho salda vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubom domácom produkte.

3. Základný scenár

...scenár vývoja verejných financií za predpokladu pôsobenia existujúcich politík vrátane účinnej legislatívy (t.j. vláda resp. parlament by neprijímali žiadne nové opatrenia) a ich vývoj by bol podmienený len makroekonomickým a demografickým vývojom. 

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2017)

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa medziročne zlepšila a v roku 2016 sa dosiahol po prvýkrát stav dlhodobej udržateľnosti.. Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20% HDP, čím by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja. V strednodobom horizonte by sa mali využiť súčasné priaznivé ekonomické podmienky, ako aj úspory z už prijatých opatrení v priebežnom dôchodkovom systéme na dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 0,4 % HDP v roku 2020 a zníženie dlhu na úroveň 43 % HDP. Ciele vlády definované v Programe stability Slovenska na roky 2017 až 20203 sú v rokoch 2017 až 2019 v súlade s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Po splnení cieľa v roku 2020 si však bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných verejných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,3 % HDP.

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2016)

V roku 2015 nedošlo k zmene dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol za rok 2015 úroveň 1,4 % HDP. Štartovacia pozícia prispela k udržateľnosti negatívne z dôvodu medziročne horšieho hospodárenia vlády. V rámci dlhodobých projekcií príjmov a výdavkov citlivých na demografické zmeny nedošlo k významným zmenám, okrem zavedenia minimálnych dôchodkov. Pozitívne na ukazovateľ vplýva vývoj rozpočtu v strednodobom horizonte za predpokladu nezmenených politík. Aktuálne vyhliadky ekonomického vývoja vytvárajú priestor na zníženie deficitu bez zásahov vlády o 1,1 % HDP do roku 2019. Ak by vláda tento priestor nevyužila a udržiavala výdavky v pomere k HDP na konštantnej úrovni, indikátor by vzrástol na 2,4 % HDP. Na druhej strane, dosiahnutie vyrovnaného až prebytkového rozpočtu v roku 2019 by verejné financie významne priblížili k stavu dlhodobej udržateľnosti. Dôležitým predpokladom takéhoto vývoja je schopnosť premietnuť zlepšené hospodárenie do výrazného zníženia dlhu.
Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2015)

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2015)

V roku 2014, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov, došlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Hlavnou príčinou je zhoršenie štartovacej pozície z dôvodu medziročného zvýšenia deficitu verejných financií aj po očistení o dočasné vplyvy. Dlhodobé projekcie príjmov a výdavkov citlivých na demografické zmeny sa medziročne významne nemenili. Uvoľnenie fiškálnej politiky zhoršilo hodnotu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v minulom roku na 2,4 % z HDP oproti 1,9 % z HDP v roku 2013. Zmena ukazovateľa už berie do úvahy zmeny v daniach účinné od roku 2015, bez ktorých by bolo zhoršenie výraznejšie.
Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2014)

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2014)

Rok 2013 priniesol opätovné zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií na Slovensku. Hlavným dôvodom je pokles deficitu verejných financií aj po očistení o dočasné vplyvy oproti roku 2012. Konsolidácia spolu s reformou výsluhového zabezpečenia silových rezortov zlepšili hodnotu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v minulom roku na 3 % z HDP oproti 4 % z HDP v roku 2012.

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2013)

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (apríl 2013)

Prijaté zmeny v priebežnom pilieri dôchodkového systému v roku 2012 a zníženie deficitu medzi rokmi 2011 a 2012 prispeli k významnému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií by bolo potrebné zlepšiť saldo verejných financií o 4,3% z HDP, čo je o 2,7% HDP menej ako v roku 2011. 
Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (december 2012)

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (december 2012)

Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky má za svoj cieľ kvantitatívne vyhodnotiť presúvanie finančného bremena verejných financií na budúce generácie, ako aj posúdiť riziká, ktoré vyplývajú z fenoménu starnutia slovenskej populácie.