Ľudovít Ódor

1|2|3
Pokazená platňa

Pokazená platňa

Niekedy si už pripadám ako papagáj alebo pokazená platňa, ktorá dokola opakuje tie isté tóny. Za posledné obdobie som totiž mnohokrát zdôraznil, že v dobrých časoch treba šetriť a vytvoriť si tak vankúš na nepríjemnosti, ktoré skôr či neskôr prídu. Je vynikajúce, že deficit verejných financií z roka na rok postupne klesá, avšak pri nečakane dobrom raste príjmov sme už vyrovnané hospodárenie mohli mať. Nulu v hospodárení sľubujú politici už dlho, ale vždy sa nájde nejaký dôvod, prečo tento cieľ posunúť. Veď čo také hrozné sa môže stať, ak na sekeru minieme o pár sto miliónov eur navyše?

Zvýšená teplota?

Aká je zdravá miera hospodárskeho rastu na Slovensku? Akým tempom môžeme rásť bez vedľajších negatívnych účinkov (vyššia inflácia, strata konkurencieschopnosti, problémy vo finančnom sektore atď.)? Ekonómovia na zodpovedanie týchto otázok používajú „teplomer“, produkčnú medzeru, ktorá indikuje prehrievanie (kladná hodnota) alebo podchladenie ekonomiky (záporná hodnota). Problémom však je, že tieto teplomery sú veľmi nepresné a stáva sa, že až v recesii sa dozvieme, že sme vlastne mali výborné časy pred pár rokmi. Presná diagnóza je pritom dôležitá, keďže verejné financie by mali v dobrých časoch šetriť a v zlých pomáhať ekonomike. V minulosti som prirovnal meranie produkčnej medzery k hľadaniu Yetiho a nabádal som k tomu, aby sa používali viaceré metódy, teda aby sme kládli veľký dôraz na robustnosť. Predsa ani pri dôležitých rozhodnutiach v živote sa nespoliehame len na jeden zdroj informácií.

Päť rokov

Verím, že dobre fungujúce a profesionálne verejné inštitúcie sú nielen základným kameňom demokracie, ale aj katalyzátorom ekonomického úspechu krajín (ak ste skeptický, kliknite sem). Vo svojej kariére som budoval už všeličo: databázy, ekonomické modely, konsolidačné scenáre, stratégie alebo štrukturálne reformy. Nič však intelektuálne neobohacuje a neinšpiruje viac ako budovanie a skvalitnenie inštitúcií. Dať Inštitútu finančnej politiky (IFP) modernú tvár, zreformovať Odbor výskumu v NBS alebo prispieť ku vzniku Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) sú veci, ktoré zaraďujem na vyššie poličky v mojom životopise. Tento blog je však o Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá oslavuje svoje piate narodeniny.

Na dobrej ceste

V roku 2004 sa mi podarilo prepašovať medzi hlavné ciele historicky prvého konvergenčného programu Slovenska vetu: „do roku 2010 dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií". Chcel som, aby verejnosť a politici nevnímali „magickú“ trojpercentnú hranicu deficitu ako jediné kritérium na čom záleží. Bohužiaľ, v celej Európe bolo bežným pravidlom, že deficit 2,99% je optimálne číslo. Podľa toho to aj dopadlo. Dobré časy sa nevyužili na robenie poriadku vo verejných financiách a dlhová kríza si vyžiadala svoje obete.
 

Dividenda z brzdy

Ktorú investíciu by ste považovali za rizikovejšiu? Požičať peniaze Ferovi, o ktorom viete, že už má na krku viac úverov? Alebo poskytnúť úver Janovi, ktorý sa odjakživa drží pravidla, že nechce pôžičku vyššiu než jeho trojmesačná mzda? Len málokoho by v tomto kontexte prekvapila informácia, že Jano nakoniec zohnal úver v banke s nižším úrokom ako Fero. Veľmi podobne, ak investori krajine uveria, že v budúcnosti nepreženie svoju zadlženosť, tak sú ochotní ponúknuť lepšie podmienky. Inak povedané, už samotná existencia dôveryhodného horného limitu na dlh dokáže znížiť úrokové náklady (rizikové prirážky), ktoré štáty platia na svojich dlhopisoch. 

Fiškálne riziká

Fiškálne rady vznikli hlavne za účelom vyhodnocovania a zverejňovania rizík súvisiacich s vývojom verejných financií. Pripravujú správy o dlhodobej udržateľnosti, posudzujú návrhy rozpočtov, ako aj dodržiavanie rôznych fiškálnych pravidiel. Každá aktivita je užitočným kúskom do veľkej skladačky, ktorá zobrazuje odpoveď na fundamentálnu otázku: Sú verejné financie zdravé? Skladať puzzle z viacerých materiálov však môže byť pre verejnosť náročná úloha, preto som v roku 2014 navrhol, aby fiškálne rady z času na čas publikovali sumárnu Správu o fiškálnom zdraví (Fiscal Space Review). V novej diskusnej štúdii hľadám odpoveď na otázku, čo by mali tieto správy obsahovať, aby poskytli zrozumiteľný odkaz pre verejnosť, politikov aj finančné trhy.

Pandorina skrinka

V poslednom období sa rozprúdila debata o zavedení tzv. „investičnej výnimky“ do zákona o dlhovej brzde. Priznám sa, nie som veľkým fanúšikom tohto nápadu, ktorý je v príkrom rozpore so základným zmyslom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tu je osem argumentov prečo:

Nové trendy

Koncom septembra sme mali v Bratislave troch členov nášho panelu poradcov a diskutovali sme o aktuálnych trendoch v komunite fiškálnych rád. Našťastie o horúce novinky nie je núdza, nakoľko rodina rozpočtových strážnych psov sa veľmi dynamicky rozrastá. Vzhľadom na obmedzený priestor, sústredím sa len na päť tém, ktoré boli na programe dňa a ktoré sú momentálne predmetom mnohých diskusií (najmä) v Európe.

Pohyblivý cieľ

Rok 2017 mal byť významným obdobím pre verejné financie Slovenskej republiky. Mali sme dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet alebo - jazykom Paktu stability a rastu – strednodobý cieľ (MTO). Rok 2017 sa na obrazovky ministerstva financií dostal na jar v roku 2014. Vtedy bolo potrebné pripraviť trojročný rozpočet aj poslať program stability do Bruselu s horizontom 2014 až 2017. Sľúbilo sa, že v roku 2017 už budeme hospodáriť s deficitom len na úrovni 0,54% z HDP.  

Krištáľová guľa

Prognózovanie je ťažké, obzvlášť, ak sa to týka budúcnosti, hovorieval bejzbalový hráč Yogi Berra. Svet, našťastie, nefunguje ako hodinky a dobré alebo zlé prekvapenia sú jeho normálnou súčasťou. Má to však háčik: bez prognóz nie je možné plánovať, či zostavovať rozpočet na najbližšie roky. V súčasnosti žijeme v období, kedy je daňových príjmov viac, než sa prognózovalo. Namiesto toho, aby sa diskutovalo o tom, prečo tieto dodatočné zdroje neznížili deficit, viacerí kritizujú odborníkov, ktorí daňové prognózy pripravujú. Je to oprávnená kritika?

Zlatá sekera

Slovensko potrebuje investície. Najmä tie súkromné, ale v mnohých oblastiach nepochybne aj verejné. Viacerí argumentujú, že menej prísne by sme sa mali pozerať na deficit verejných financií, ak je ten dôsledkom investícií, ako keď v pozadí schodku sú spotreba a transfery. Veď z investícií predsa profitujú aj ďalšie generácie, tak prečo by mali celú sumu z daní zaplatiť súčasné generácie? Malo by platiť tzv. „zlaté pravidlo“ : každá generácia by mala platiť za to, čo využíva. Inak povedané, „bežný rozpočet“ štátu by mal byť na nule a na rozvojové investície s pozitívnym vplyvom pre budúce generácie by sme si mali požičať. Ako však obstoja slovenské verejné financie, keď sa na ne pozrieme optikou zlatého pravidla?

Prvý kilometer

Ministerstvo financií zverejnilo tri priebežné správy, prvé lastovičky projektu „hodnota za peniaze“. Ide o projekt, pomocou ktorého sme sa s Martinom Filkom a Števom Kiššom snažili zaviesť zdravý sedliacky rozum do verejného rozhodovania. Je to samozrejme dlhá horská etapa, nevhodná pre šprintérov. Ako vyzerajú priebežné výsledky na prvej horskej prémii?

Zlá výhovorka

Verejné financie skončili minulý rok s výrazne vyšším schodkom oproti plánom. Oveľa lepšie príjmy a nižšie úrokové výdavky neboli použité na redukciu deficitu, naopak vláda minula viac ako boli dodatočné zdroje. Mnohokrát deklarovaný cieľ – dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet v roku 2017 – sa tak vzdialil a nie priblížil. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nové európske pravidlá by nemali len tak dovoľovať krajinám výrazné odklony od cesty k vyrovnanému hospodáreniu (najmä v časoch dodatočných príjmov oproti plánom). Lenže politika opäť zvíťazila nad pravidlami. 

Úroky na dlhu

Najmä pre ekonómov
 

Verejný dlh Slovenska mal ku koncu minulého roka hodnotu okolo 41 mld. EUR. Každá stotina percenta (tzv. bázický bod) v úrokoch na dlhu znamená náklady 4 mil. EUR, čo z pohľadu rozpočtu rozhodne nie je zanedbateľná suma. Preto je veľmi dôležité vedieť, aké vysoké úroky platíme, z akého dôvodu ich platíme a aký vývoj úrokových nákladov je možné očakávať do budúcnosti. Prípadne, akými krokmi by sa dali úroky znížiť. Zverejnená štúdia prináša viac svetla do tejto problematiky.

Daňové „priznanie“

Poznáte ten vtip, keď sa ekonóma na skúške spýtajú, koľko je dva plus dva? Jeho odpoveď znie: a koľko chcete, aby to vyšlo? Humorista Will Rogers raz povedal, že daň z príjmu spravila klamárov z viac Američanov ako golf. Zdanlivo nesúvisiace prvé dve úvodné vety blogu sa dostanú do iného svetla, keď k nim pridáme daňové licencie. Tie boli na Slovensku len nedávno zavedené a podľa programového vyhlásenia vlády budú čochvíľa zrušené.

Kód 48

Na univerzite pre budúcich ministrov financií je najdôležitejším predmetom „kód 48“, označovaný taktiež pod tajomnou skratkou VPS . Všeobecná pokladničná správa totiž umožňuje pre obratného ministra rôzne zaujímavé hry s číslami. Nebudem dlho teoretizovať, rovno prejdem k ukážke praktickej aplikácie. Vezmime si rok 2015 a pre jednoduchosť sa sústreďme len na ministerstvá. V národnou radou schválenom štátnom rozpočte mali ministerstvá na rok 2015 k dispozícii o niečo viac ako 13 mld. EUR. To je naša štartovacia pozícia. Najskôr dajme bokom veci, ktoré buď nie sú pod priamou kontrolou ministra alebo predstavujú len presuny v rámci účtov štátu. Odpočítaním EÚ fondov, spolufinancovania a transferov iným štátnym organizáciám ešte stále máme celkom slušnú sumu: cca. 7 mld. EUR. Ministri z nej môžu platiť úradníkov, nakupovať tovary a služby, investovať alebo poskytovať transfery občanom a firmám.

St(r)op míňaniu

V roku 2016 uplynie päť rokov od schválenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý predpokladá spustenie výdavkových stropov na Slovensku. Dôvodová správa k ústavnému zákonu hovorí jednoznačne: „zavedenie výdavkových limitov je v slovenskej ekonomike najvhodnejším fiškálnym pravidlom pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a prijateľnej zadlženosti.“ Podobného názoru je aj Európska komisia a OECD.

Výnimka potvrdzuje pravidlo?

Ako námet do diskusie ponúkam jednoduchý graf znázorňujúci tri veličiny.

Na hrane

Komplexné zhodnotenie výsledkov za rok 2015 Radou bude zverejnené najneskôr zajtra

Eurostat zverejnil, že deficit slovenských verejných financií dosiahol v roku 2015 približne 3% z HDP (2,7% z HDP v roku 2014). Už druhý rok po sebe sa vláde nepodarilo udržať schodok pod plánovanou hodnotou (2,49%) a aj pre rok 2016 platí, že bez dodatočných opatrení je cieľ na úrovni 1,93% z HDP v nedohľadne. Potvrdzuje sa, že smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je zatiaľ len prázdna fráza a skôr platí filozofia „tri percentá a dosť“. Výsledky za rok 2015 hodnotím negatívne najmä z nasledujúcich dôvodov.

Prázdne reči?

Pri vzniku novej vládnej koalície je vždy zaujímavé sa pozrieť na to, čo mali jednotlivé strany vo volebných programoch. Poznačený profesionálnou deformáciou, ma pochopiteľne najviac zaujíma otázka verejných financií. Často sa stáva, že nová vláda sa necíti byť viazaná záväzkami tej predošlej, no v aktuálnej situácii by to malo byť inak, keďže strana Smer mala prevahu tak v uplynulom volebnom období ako aj teraz. Preto začnem rozpočtovými plánmi, ktoré vláda Smeru prezentovala Bruselu na konci minulého roka.
1|2|3