Rozpočet verejnej správy na roky 2013-2015

Rozpočet na roky 2013-15 prináša do verejných financií potrebné znižovanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Deficit verejných financií by mal klesnúť najprv pod tri percentá, a potom sa ďalej znižovať. Konsolidácia v roku 2013, kde sa sústreďuje najviac takzvaného konsolidačného úsilia, prebieha viac na strane príjmov ako výdavkov. Napriek konsolidácii má verejný dlh narásť do roku 2015 až na 56 percent HDP, čím prekoná tri z piatich ústavných hraníc zákona o dlhovej brzde. Nasledujúci obsah graficky sumarizuje hlavné údaje z Hodnotenia Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.
.
 

Po prvom konsolidačnom roku 2011 od prepadu hospodárstva v roku 2009 pokračujú nožnice medzi verejnými príjmami a výdavkami v zatváraní až v roku 2013. Budúcoročné znižovanie deficitu prebieha viac na strane príjmov ako výdavkov. Ak sa však naplnia rozpočtové plány aj v rokoch 2014 a 2015, konsolidácia už bude ďalej prebiehať predovšetkým na strane výdavkov.
 

Slovenská republika sa zaviazala dosiahnuť v roku 2013 menej ako trojpercentný deficit verejných financií vyžadovaný
EÚ pravidlami - Paktom stability a rastu. Schodok sa však bude musieť plynule znižovať aj v ďalších rokoch – až k hodnote okolo 0,5 percenta HDP. Vyžaduje to schválený takzvaný Fiškálny kompakt.
.

  

Konsolidačné úsilie vlády vyjadruje príspevok k trvalej zmene „skutočného“ stavu verejných financií. O „skutočnom“ stave hospodárenia vypovedá takzvané štrukturálné primárne saldo – teda celkové saldo očistené o tie faktory, ktoré neprispievajú dlhodobo k zmene deficitu (jednorazové vplyvy), alebo ktoré vláda nemá možnosť priamo ovplyvniť (náklady na dlhovú službu a vplyv hospodárskeho cyklu). Kladná hodnota konsolidačného úsilia vypovedá o trvalom znížení schodku. Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 predpokladá najvyššie konsolidačné úsilie v roku 2013, v ďalších rokoch by konsolidácia mala mierne poľaviť.
 

 
Ak by rozpočet v rokoch 2012-15 nepredpokladal ďalšie schodky verejných financií, ani iné nové záväzky, hrubé zadlženie SR by do konca tohto obdobia mierne kleslo. Kedze však štát stále hodpodári deficitne, dlh v pomere k ročnému výkonu ekonomiky ďalej rastie. Zadlženie v porovnaní s rokom 2011 zvyšujú tiež záväzky z európskych záchranných finančných mechanizmov (EFSF a ESM), ako aj zvýšené držanie hotovostných rezerv Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity. Dlh do roku 2015 podľa rozpočtu prekročí tri z piatich ústavných hraníc takzvanej dlhovej brzdy – aj kvôli pomalšiemu rastu ekonomiky.


 
Konsolidácia verejných financií v roku 2013 prebieha najmä na strane príjmov. Samotné zvyšovanie daní a odvodov prinesie štátu oproti scenáru nezmenených politík takmer o miliardu eur viac. Bezmála tri štvrtiny miliardy by okrem toho malo do rozpočtu priniesť zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera a jeho otvorenie. Úspory na strane výdavkov sa sústreďujú zhruba z polovice na samosprávy a z polovice na subjekty centrálneho štátneho rozpočtu.


Rozpočet verejnej správy počíta s celkovými príjmami vo výške 25,4 miliardy eur. Okrem daňových príjmov (spolu 11,7 miliardy eur) v ňom tvoria veľkú časť odvody (spolu 10,0 miliardy eur), očakávané príjmy z Európskej únie (1,5 miliardy) a iné zdroje (napr. dividendy, poplatky a úrokové výnosy).

 
V roku 2013 plánuje verejná správa minúť spolu 27,6 miliardy eur. Bezmála polovica z tejto sumy pôjde na sociálne transfery – teda dôchodky, poistné za vybraných verejných zamestnancov, štátne sociálne dávky a iné. Na platy zamestnancov minie štát 4,7 miliardy eur, čo je viac ako na tovary a služby (3,4 miliardy), kapitálové výdavky (1,7 miliardy) či úrokové náklady správy štátneho dlhu (1,4 miliardy).

Poznámka: Písmeno "S" pri údajoch rokov v grafoch znamená, že sa jedná o skutočnú dosiahnutú hodnotu za daný rok, "OS" vypovedá o očakávanej skutočnosti (rok 2012) a "R", že ide o rozpočtovaný údaj. Všetky príjmy a výdavky sú uvedené v metodike ESA95.