Stanovisko k novele zákona o sociálnom poistení

Stanovisko k novele zákona o sociálnom poistení
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vypracováva a zverejňuje stanoviská k legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej rady buď z vlastnej iniciatívy alebo na podnet poslaneckého klubu. RRZ v auguste obdržala list, v ktorom klub SDKÚ-DS požiadal o stanovisko k novele zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Napriek tomu, že RRZ vznikla len pred niekoľkými mesiacmi a stále prebieha proces tvorby databáz a modelov, rada súhlasila s vypracovaním stanoviska do konca novembra 2012. Tento materiál hodnotí konečné znenie novely, ktoré bolo schválené v národnej rade 10. augusta 2012 a zároveň v základnom texte neberie do úvahy iné zákony, ktoré boli medzitým schválené.

RRZ hodnotila legislatívne zmeny z troch hľadísk: vplyvu na domácnosti a podnikateľské subjekty z krátkodobého hľadiska, dôsledkov pre makroekonomický vývoj z krátko- a dlhodobého hľadiska a z pohľadu implikácií pre verejné financie.

Prijaté opatrenia vplývajú na pokles čistých príjmov poistencov tak v krátkodobom ako aj v dlhodobom horizonte. Dôvodom je najmä nárast odvodových povinností, ktoré sa dotkne zamestnancov a vo výraznejšej miere SZČO aj dohodárov. V dôsledku zvyšovania odvodov je možné očakávať zmenu správania sa dotknutých subjektov s cieľom minimalizovať vplyv zvýšenia odvodov.

Z dlhodobého hľadiska má novela najvýznamnejší vplyv na dôchodcov. Prvou kľúčovou zmenou je naviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života v seniorskom veku. Zároveň sa mení aj valorizačný mechanizmus vyplácaných dôchodkov na čisto inflačný, pričom za infláciu sa bude pre tento účel považovať rast cien v domácnostiach dôchodcov vykázaných Štatistickým úradom. Treťou dôležitou zmenou je posilnenie solidarity v dôchodkovom systéme úpravou existujúcich korekčných koeficientov.

Zmeny v daňovo-odvodovom systéme vplývajú na ekonomický rast najmä cez motivácie jednotlivých skupín daňovníkov pracovať, sporiť alebo investovať. Z krátkodobého pohľadu je možné očakávať vplyvy predovšetkým cez zmeny v dopyte, kým v dlhodobom horizonte prostredníctvom ponuky práce alebo zásoby kapitálu.
 
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií ide o novelu, ktorá zlepšuje pozíciu Slovenska. Samotné zníženie odvodov do druhého piliera nemá pozitívny efekt, avšak zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zníženie priemerných mier náhrad a zmeny vo vymeriavacích základoch jednoznačne zlepšujú dlhodobú bilanciu verejných financií.
 
Stiahnite si