Dlhu má pomôcť superdividenda

 

Zdroj: Ministerstvo financií SR, RRZ

* Za predpokladu, že superdividenda znižuje potrebu emitovania štátneho dlhu už v roku 2013.


Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 počíta v tohtoročnom hospodárení štátu s mimoriadnym príjmom 400 mil. eur z takzvanej superdividendy. Zjednodušene môžeme superdividendu definovať ako príjem akcionára vo forme dividend, ktorý je nad rámec bežného ročného zisku spoločnosti. Na jednej strane ide o neštandardnú platbu akcionárovi podniku (v tomto prípade štátu), ktorá znižuje hodnotu vlastných zdrojov spoločnosti. Na druhej strane, vyplácanie mimoriadnych dividend nie je nič výnimočné. Pre správnu interpretáciu týchto transakcií je však potrebné rozlíšiť, čo je zdrojom výplaty týchto dividend.
  • Pokiaľ je zdrojom pre vyplatenie dividend nerozdelený zisk minulých období, ktorý už nie je potrebné viazať napríklad na budúce investície, jeho vyplatenie akcionárov je možné považovať za korektné, nakoľko si „odopreli“ dividendy v minulosti. Hodnota spoločnosti sa síce zníži, zároveň však táto transakcia neohrozí jej chod, keďže zvyčajne má väčšiu časť tohto nerozdeleného zisku vo forme likvidných aktív (napr. hotovosť na účtoch). Podobne by sa mohol posudzovať aj zisk vytvorený rozpustením rezerv, pokiaľ boli na to objektívne dôvody.
  • Zložitejším prípadom je vyplatenie dividend zo zisku, ktorý vznikol precenením majetku spoločnosti. Aj keď budeme abstrahovať od samotného ocenenia majetku, ktoré môže byť často problematické, vždy je potrebné transakciu skúmať individuálne. Dôležitým je v tomto prípade preceňovaný majetok a jeho príspevok k tvorbe zisku spoločnosti, jeho likvidita (schopnosť predať ho) a samotné finančné zdravie podniku. Nemožno teda zovšeobecniť tvrdenie, že dividendy získané z precenenia sú vždy z pohľadu hospodárenia podniku a výnosov akcionára nesprávne. Ak sa vyplatia dividendy získané z precenenia majetku dlhodobo stratovej spoločnosti, dodatočné zadlženie spoločnosti na to, aby dividendy mala z čoho vyplatiť nemožno považovať za racionálny krok. Transakcia tak nadobúda špekulačný charakter s cieľom vytiahnuť a presunúť hotovosť na iný subjekt.
Pri dividendách ako takých ide o vzťah spoločnosti a akcionára. Výnimkou nie sú ani superdividendy. Výplatou mimoriadnych dividend sa znižuje hodnota spoločnosti a naopak zvyšuje sa hotovosť na účtoch akcionára. Celkový súčet majetku akcionára, meraný hodnotou spoločnosti a stavom na jeho bankovom účte sa aj napriek výplate dividend nezmenil. Zmenila sa len forma aktív. Rovnaký princíp platí aj keď je akcionárom štát. Zníženie hodnoty spoločnosti je kompenzované nárastom hotovosti napríklad v štátnych finančných aktívach alebo FNM. V čase výplaty dividend nedochádza k zmene čistého bohatstva Slovenska. Samozrejme, výplata dividend nesmie ohroziť schopnosť spoločnosti dlhodobo vytvárať dostatočný zisk.1

Metodika ESA95, ktorou sa riadi vykazovanie hospodárenia verejnej správy, poskytuje pomerne jasnú definíciu čo je superdividenda. Odkazuje na znižovanie čistého bohatstva spoločnosti, ako na kľúčový ukazovateľ pri identifikovaní superdividend. Takéto príjmy sa podľa metodiky nepočítajú do príjmov verejnej správy, t.j. nezlepšujú saldo rozpočtu. Ak sa naopak príjmy použijú na financovanie výdavkov rozpočtu, deficit sa zvýši a zníži sa čisté bohatstvo štátu.

Alternatívou je ponechanie si hotovosti na účtoch, prípadne splatenie existujúceho dlhu. Dostupné zdroje vo výške 400 mil. eur umožňujú splatiť časť dlhu, prípadne emitovať menej nového dlhu, čo v končenom dôsledku povedie k pomalšiemu nárastu dlhu v roku 2013 a nižším úrovniam v ďalších rokoch. Výška hrubého dlhu SR spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55% HDP a v roku 2014 pod hranicou 57% HDP.2 Bez superdividendy by dlh tieto hranice prekročil, čo by znamenalo povinnosť zmrazenia troch percent (očistených) výdavkov už v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu na rok 2016.

1 
Zníženie zdrojov (vlastnej hotovosti alebo z úverov) pre rozvoj podniku a udržanie jeho konkurencieschopnosti.
2 
Abstrahuje sa od zisteného nedostatku v rozpočte, keď v roku 2013 nebol do dlhu započítaný nárast dlhu zdravotníckych zariadení v objeme 100 mil. Eur. Viac v blogu Ľ. Ódora Rozpočet „light“.