Komentáre

Umenie (ne)platiť dane
Komentár 2017/01, 16.03.2017

Zavedenie daňovej licencie v roku 2014 pomohlo prvýkrát ilustrovať „flexibilitu“ firiem pri priznávaní dane z príjmu. Rovnaké správanie ako v roku 2014 je možné pozorovať aj v daňových priznaniach za rok 2015. Firmy, ktoré v minulosti vykazovali nízku alebo nulovú daň, naďalej prispôsobovali svoj hospodársky výsledok výške daňovej licencie a ich priznaná daň sa opäť koncentrovala v okolí rovnakých hodnôt ako v roku 2014. V roku 2015 bolo navyše po prvýkrát možné započítať zaplatenú daňovú licenciu za predchádzajúce obdobie voči daňovej povinnosti. Niektoré firmy na to reagovali zvýšením účtovného zisku a priznanej dane, ale často len do tej úrovne, ktorú bolo po zápočte možné opätovne znížiť na výšku licencie. V konečnom dôsledku tak niektoré subjekty pri optickom náraste zisku a priznanej dane v roku 2015 zaplatili za obidva roky efektívnu daň len na úrovni licencie. Vďaka účtovnej flexibilite niektorých firiem sa tak pri grafickom zobrazení daňových priznaní začínajú objavovať obrazce ponášajúce sa na abstraktné umenie od Pieta Mondriana.


Komentár 2016/03, 09.12.2016

V období rokov 2008 až 2016 vzrástlo daňové zaťaženie pracovných príjmov vo väčšej miere vplyvom tzv. tichého zdanenia ako zmenou legislatívy. K celkovému nárastu priemernej efektívnej sadzby dane z príjmov fyzických osôb o 2,0 p.b. prispelo tiché zdanenie 1,1 p.b., zatiaľ čo priame legislatívne úpravy prispeli 0,9 p.b.. V rokoch 2017 až 2019 bude efekt tichého zdanenia zvýraznený aj postupným poklesom vplyvu odvodovej odpočítateľnej položky pre zdravotné odvody.


Komentár 2016/02, 22.06.2016

V roku 2014 došlo ku zaujímavej zmene správania firiem, ktoré platili nízku alebo žiadnu daň z príjmov. Priznali vyššie zisky a vyššiu daň, no nie primárne zlepšením reálnych ekonomických výsledkov. Jednoducho priznali daň vo výške, ktorú by nakoniec aj tak museli zaplatiť kvôli novinke – daňovej licencii. Prečo však sami dobrovoľne priznali vyššiu daň? V situácii, kedy nie je možné odviesť menej ako je výška daňovej licencie, odpadá aj motivácia umelo znižovať hospodársky výsledok a optimalizovať daň „do nuly“.

Napriek tomu, že starnutie obyvateľstva sa v súvislosti so Slovenskom zvyčajne spomína skôr v budúcom čase, jeho dôsledky možno pozorovať už v súčasnosti. V roku 2012 sa začal dlhodobý pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku, tento vplyv sa však zatiaľ podarilo kompenzovať predlžovaním veku odchodu do dôchodku a klesajúcou mierou nezamestnanosti. V dlhodobom horizonte však preváži vplyv demografie, čo bude viesť k stagnujúcemu počtu zamestnaných.Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa tak slovenská ekonomika už nebude môcť viac spoliehať na pozitívny príspevok zamestnanosti k ekonomickému rastu.


Koniec rovnej dane na Slovensku
Komentár 2015/06, 13.10.2015

V novom komentári sme sa zamerali na hodnotenie dopadov daňovo-odvodového balíčka z roku 2013. Z našej analýzy vyplýva, že zmeny v zdaňovaní fyzických osôb a v platení sociálnych a zdravotných odvodov v konečnom dôsledku prinesú rozpočtu dodatočné príjmy, aj keď ich úroveň v čase klesne len na 60% okamžitého efektu. Je to preto, lebo ekonomika reaguje na vyššie dane a odvody poklesom úrovne miezd a produkcie oproti stavu bez balíčka opatrení. Daňovo-odvodový balíček z roku 2013 ako celok tiež paradoxne mierne znížil mieru progresivity daňovo-odvodového systému, ale nepriniesol viditeľné zmeny v príjmovej nerovnosti obyvateľstva.


Kto sa skrýva za priemerom?
Komentár 2015/05, 23.07.2015

V komentári analyzujeme medziročný rast príjmu v roku 2014 s využitím anonymizovanej databázy Sociálnej poisťovne. Kladieme si otázku, či sa rast príjmov zo závislej činnosti týkal väčšiny pracujúcich alebo bol ťahaný určitou špecifickou skupinou. Detailnejšie informácie sú priložené v Analýze rastu príjmov podľa individuálnych údajov.


Po 60ke sa riziko infarktu zvyšuje aj vo verejných financiách
Komentár 2015/04, 11.05.2015

Maastrichtské dlhové kritérium nevytvára v dlhom horizonte dostatočne bezpečný dlhový strop pre Slovensko. Dôvodom sú najmä prudko rastúce výdavky citlivé na starnutie populácie a veľmi volatilný hospodársky cyklus. Výsledky nášho modelu hovoria, že z dlhodobého hľadiska 50 percentný pomer dlhu ku HDP je maximálnou prijateľnou úrovňou dlhu s akceptovateľnou mierou rizika defaultu. Táto hranica sa zároveň zhoduje s horným dlhovým limitom definovaným v Zákone o rozpočtovej urdžateľnosti.


Fiškálne multiplikátory z dvoch perspektív
Komentár 2015/03, 05.05.2015

Nové publikované štúdie RRZ porovnávajú alternatívne stratégie fiškálnej konsolidácie na Slovensku využitím makroekonometrického modelu (MEM) a teoretického modelu (DSGE). Príspevky vo forme diskusných a pracovných štúdií o fiškálnych multiplikátoroch sú hlavne cestou ako podnietiť diskusiu o dizajne fiškálnej politiky na Slovensku.


Hospodárenie rozpočtu v roku 2014
Komentár 2015/02, 22.04.2015

Včera Eurostatom zverejnené čísla o vývoji hospodárenia rozpočtu za rok 2014 prinášajú pozitívne správy, na druhej strane je potrebné poukázať na významné zmeny v štruktúre príjmov a výdavkov. V roku 2014 nebola využitá príležitosť priblížiť sa viac k udržateľným verejným financiám.

Hospodárenie verejnej správy v roku 2014 (podrobná informácia)
Dáta k publikácii





Najlepšie zarábajúci zamestnanci na Slovensku: kto sú a čo robia

Komentár 2015/01, 09.04.2015

Cieľom komentára je prispieť k lepšiemu poznaniu najlepšie zarábajúcej vrstvy (horného 1 percenta) zamestnancov v porovnaní s ostatnými zamestnancami na Slovensku. Hoci komentár neobsahuje normatívne odporúčania, samotná prezentácia faktov môže byť osožná v diskusii o vhodnom nastavení parametrov daňového a odvodového systému. Detailnejšie informácie môžete nájsť v technickej prílohe.  


Dobrý, zlý a škaredý
Komentár 2014/08, 21.05.2014

Diskusná štúdia s názvom Dobrý, zlý a škaredý sa pokúsila o vyhodnotenie v prípade nového európskeho fiškálneho rámca. Po prijatí dvoch legislatívnych balíčkov (tzv. „sixpack“ a „twopack“) a podpísaní fiškálneho kompaktu je na mieste otázka, ktoré sú silné a slabé stránky súčasného systému ako celku? Ako už samotný názov naznačuje, hodnotenie nie je len v pozitívnej rovine.


Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov
Komentár 2014/07, 15.05.2014
 
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotí strednodobé ciele prezentované v programe stability na roky 2015 až 2017 z dvoch pohľadov. Prvým je v zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti monitorovanie a hodnotenie vývoja verejných financií s dôrazom na identifikáciu potenciálnych rizík, druhým je posúdenie súladu s tzv. fiškálnym kompaktom, ktorý bol prevzatý do národnej legislatívy, a ktorý definuje tempo konsolidácie k strednodobému cieľu.

 
Ako merať konsolidáciu vo verejných financiách
Komentár 2014/06, 14.05.2014
 
RRZ používa pri hodnotení rozpočtu viaceré analytické indikátory, ktoré umožňujú vyhodnotiť hospodárenie vlády z viacerých pohľadov. Ich definícia je dôležitá aj pre účely dodržiavania národných a európskych fiškálnych pravidiel. Čisté bohatstvo predstavuje najkomplexnejší prístup, keďže na rozdiel od ostatných dlhodobých ukazovateľov berie do úvahy aj charakter konsolidačných opatrení. Kým sa však podarí dotiahnuť všetky praktické problémy s jeho vyčíslením, pre posúdenie dlhodobej udržateľnosti budú rozhodujúce ukazovatele fiškálnej medzery, ako je ústavným zákonom definovaný ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti alebo širšie definovaný ukazovateľ používaný Európskou komisiou S2. Keďže výpočet týchto ukazovateľov je zložitejší a poznačený aj väčšou neistotou, rada bude hodnotiť rozpočet a strednodobé rozpočtové ciele krátkodobými indikátormi. Kľúčové je rozlíšenie toho, na čo sa chce poukázať, či na veľkosť vplyvu prijatých opatrení, zlepšenie trvale udržateľného salda rozpočtu alebo koľko k tejto zmene prispela súčasná a koľko minulé vlády. V závislosti od toho, ktorá otázka sa skúma, sa používajú tri ukazovatele: veľkosť opatrení, zmena štrukturálneho salda a konsolidačné úsilie vlády. 
 

Hospodárenie verejnej správy v roku 2013

Komentár 2014/05, 23.04.2014

Vláde sa podarilo splniť hlavný cieľ, znížiť deficit pod 3 % HDP v metodike ESA95. Medziročne sa saldo znížilo o 1,7 % HDP zo 4,5 % v roku 2012 na úroveň 2,8% HDP v roku 2013. Štrukturálny deficit dosiahol úroveň 3 % HDP. Berúc do úvahy aj ďalšie faktory s dlhodobým vplyvom sa saldo zlepšilo o 1,8 % HDP.

Hospodárenie verejnej správy v roku 2013 (podrobná informácia)
Dáta k publikácii
 
 
Nespavosť ministrov financií
Komentár 2014/04, 15.04.2014
 
Ministri financií sú len zriedka medzi najobľúbenejšími politikmi. Politické strany väčšinou sľubujú nižšie dane a vyššie verejné výdavky, pričom hlavnou úlohou ministra financií je zvyčajne tomu zabrániť. Po vypuknutí finančnej krízy majú ešte ťažšie poslanie, nakoľko musia robiť presný opak sľubov a ich prácu ohraničujú rôzne pravidlá (domáce aj medzinárodné) a v konečnom dôsledku možný hnev finančných trhov. Navyše život prináša aj prekvapenia a ak financmajstri nemajú šťastie, tak okrem počiatočného marazmu musia bojovať aj s protivetrom nepríjmených správ. Preto majú nočné mory v podobe väčších či menších fiškálnych rizík. Je možné tieto riziká napasovať do zmysluplného rámca? Ako by mali byť merané a komunikované smerom k verejnosti? To sú otázky, na ktoré hľadá odpovede najnovšia diskusná štúdia zverejnená na webe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

 
Ako ďaleko je vyrovnaný rozpočet?
Komentár 2014/03, 18.03.2014
 
Nie je jednoduché povedať, čo presne znamená približne vyrovnané hospodárenie. Na tieto účely sa zadefinoval v európskej legislatíve tzv. štrukturálny deficit, ktorý očisťuje Eurostatom zverejnené čísla o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové a dočasné opatrenia. Takto skonštruovaný indikátor totiž lepšie zachytáva strednodobé trendy vo verejných financiách. V nadväznosti na štúdiu ohľadom odhadu potenciálu slovenskej ekonomiky, na webovej stránke RRZ bola zverejnená publikácia, ktorá vyčísluje štrukturálne saldo v slovenských podmienkach. Výsledkom je, že v roku 2012 bolo Slovensko vzdialené od približne vyrovnaného stavu ešte o zhruba 4% z HDP. Opatrenia implementované v roku 2013 síce pravdepodobne „odkrojili“ z tejto sumy, avšak dosiahnutie cieľa v roku 2017 (štrukturálny deficit do 0,5% z HDP) bude ešte veľmi náročné.  
 
 
Potenciál slovenskej ekonomiky
Komentár 2014/02, 11.03.2014
 
Odhady rastového potenciálu ekonomiky sú bežnou súčasťou menových aj fiškálnych analýz. Charakter hospodárskej politiky totiž závisí od toho, či sme v expanzii alebo recesii. Okrem toho tak domáce ako aj európske fiškálne pravidlá sa snažia vyčísliť „skutočný“ stav verejných financií, t.j. deficit očisťujú o jednorazové a dočasné opatrenia a o vplyv hospodárskeho cyklu aby získali tzv. štrukturálne saldo. Ekonomické cykly totiž vplývajú na saldo verejných financií aj bez dočinenia vlády. V dobrých časoch sú dane vyššie a výdavky na nezamestnanosť nižšie a v zlých časoch je to naopak. Inak povedané, konjunktúra opticky znižuje deficit, kým recesia ho zvyšuje. Tieto vplyvy však nie je jednoduché vypočítať, nakoľko produkčná medzera (fáza ekonomického cyklu) je nemerateľná veličina. Jej vyčíslenie závisí od zvoleného modelu, vstupných dát a niekedy aj od intuície ekonóma. Nedávno publikovaná štúdia RRZ mala za cieľ pozrieť sa bližšie na metódy odhadu potenciálneho produktu v Slovenských podmienkach a pomocou spriemerovania navrhnúť robustnejší výsledok pre tvorcov hospodárskej politiky. V najbližšej dobe bude prezentovaná aj „sesterská“ štúdia, ktorá tieto poznatky využíva na odhad výšky štrukturálneho deficitu na Slovensku.
Komentár 2014/01, 21.02.2014
 
Pravdepodobnosť participácie jednotlivca na slovenskom trhu práce je závislá od výšky jeho čistého príjmu zo zamestnania a prijatých sociálnych dávok. Jednopercentný nárast v čistej mzde zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity priemerného jednotlivca o 0,263 percentuálneho bodu. Jednotlivci s nižším vzdelaním, ženy a osobitne matky starajúce sa o dieťa do troch rokov ako aj ľudia vo vyššom veku sú najcitlivejšou skupinou obyvateľstva pri zmenách v daňovom alebo sociálnom systéme. Reformy daní a dávok s cieľom zvýšiť participáciu by sa teda mali zamerať najmä na tieto skupiny. Správanie a úspešnosť ľudí na trhu práce samozrejme ovplyvňujú aj iné faktory. Najdôležitejšími sa javia byť vzdelanie, rodina a či má človek významnejšie finančné záväzky.
 
 
Identifikácia jednorazových dividend v príjmoch verejných financií
Komentár 2013/04, 30.09.2013
 
Štrukturálne saldo verejných financií patrí medzi kľúčové ukazovatele nielen z analytického pohľadu ale aj pri monitoringu vývoja rozpočtov alebo napríklad pri hodnotení dlhodobej udržateľnosti. Jeho význam sa v krajinách eurozóny výrazne zvýšil po prijatí legislatívnych zmien (predovšetkým „fiškálneho kompaktu“ a tzv. „2-packu“ ). Práve preto je dôležité pozrieť sa na vplyv jednorazových opatrení a hospodárskeho cyklu na výsledky vo verejných financiách. V tomto komentári sme sa pokúsili identifikovať jednorazové dividendy.
 
 
Dlhu má pomôcť superdividenda
Komentár 2013/03, 20.08.2013
 
Výška hrubého dlhu SR spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55% HDP a v roku 2014 pod hranicou 57% HDP. Bez superdividendy by dlh tieto hranice prekročil, čo by znamenalo povinnosť zmrazenia troch percent (očistených) výdavkov už v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu na rok 2016.
 
 
Komentár 2013/02, 01.07.2013
 
Nové účtovné štandardy ESA2010 prinášajú podstatné zmeny aj pre vykazovanie verejného dlhu a deficitu, čo je kľúčové z pohľadu implementácie procedúr Paktu stability a rastu ako aj pre účely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Priložený komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť opisuje a kvantifikuje možné riziká, ktoré by mala zmena priniesť pre Slovensko.
 
 
Hospodárenie verejnej správy v roku 2012
Komentár 2013/01, 22.04.2013
 
Rozpočet verejnej správy na rok 2012 bol schválený s deficitom na úrovni 4,64 % HDP. Na základe predbežných údajov zverejnených Eurostatom skutočný deficit dosiahol úroveň 4,35% HDP, čo predstavuje zlepšenie oproti rozpočtu o 0,3% HDP. Bez legislatívnych opatrení prijatých v priebehu roka 2012 by deficit dosiahol úroveň 4,76 % HDP. Dlh verejnej správy dosiahol v roku 2012 úroveň 52,1% HDP a medziročne sa zvýšil o 8,8% HDP.