Rozrastajúca sa rodina

Keď sme v roku 2009 písali s Mišom Horváthom štúdiu o novom fiškálnom rámci, na svete bolo len zopár krajín, ktoré mali nezávislé fiškálne inštitúcie (v Európe len sedem)1. S príchodom finančnej krízy a následného nárastu verejných dlhov však ich počet začal rásť ako huby po daždi. Pracovná skupina OECD zameraná na tieto inštitúcie preto musí každý rok pridať viac stoličiek k rokovaciemu stolu. Podľa môjho názoru sa postupne zvyšuje aj kvalita diskusie.

Tento rok bolo zasadnutie v Izraeli a pre mňa osobne bola najprospešnejšia debata v nasledujúcich piatich oblastiach.

Štrukturálne saldo verejných financií – vzťah ekonómov k tomuto konceptu je zvláštny, keďže ťažko vedia žiť bez neho, ale ani život s ním nie je dvakrát jednoduchý. Jeho meranie je totiž často viac umenie ako veda. Najmä odhady produkčnej medzery a vyčíslenia jednorazových vplyvov sú problematické. Celkom sa ujalo naše prirovnanie k Yetimu (prístup RRZ môžete nájsť tutu). Záverom bolo, že pravdepodobne je lepšie použiť tento koncept v plánovaní rozpočtových cieľov ako vo vyhodnotení výsledkov na krátkodobom horizonte. Okrem toho je potrebné pracovať na metodike získavania robustnejších odhadov použitím viac informácií v jednotlivých prístupoch (finančné cykly, dlhodobá nezamestnanosť alebo napríklad ceny komodít).

Fiškálne riziká – rapídne zhoršenie verejných financií v niektorých krajinách (Írsko a Španielsko) si vynútilo prehodnotenie existujúcich pohľadov na fiškálne riziká. Zo zdanlivo dobrých žiakov sa cez noc môžu stať kandidáti na bankrot v dôsledku materializácie niektorých rizík, ktoré zvyčajne nie sú pod drobnohľadom analytikov (prevzatie dlhov finančných inštitúcií, politické riziká, atď.). Štúdia Georga Kopitsa (člena nášho Panelu poradcov) zhrnula doterajšie prístupy k meraniu rôznych fiškálnych rizík a analyzovala možnú úlohu nezávislých fiškálnych inštitúcií pri ich identifikácii. Prezentácia RRZ poukázala na možnosť využitia konceptu čistého bohatstva na katalogizáciu rizík a navrhla tri možné komunikačné kanály (rozpočtový semafor, „bezpečná“ úroveň dlhu a Správa o fiškálnom priestore). Diskusná štúdia bude dostupná aj na našom webe v najbližších týždňoch.

Riadenie verejných financií – OECD predstavila návrh desiatich princípov pre riadenie rozpočtov, ktoré môžu byť akýmsi referenčným dokumentom pre ministerstvá financií. Allen Schick analyzoval tieto princípy aj z pohľadu nezávislých fiškálnych inštitúcií. Podľa neho sa príprava rozpočtov zmenila veľmi výrazne za posledné desaťročia, ale rozpočtové výsledky až tak veľmi nie. Transparentnosť a nezávislá analýza fiškálnych rád síce môže pomôcť odstrániť časť rozdielu medzi princípmi a existujúcou praxou, avšak bez odhodlania politikov to pôjde len veľmi ťažko.

Komunikácia s verejnosťou – „obrázok je hoden viac ako tisíc slov“ bolo mottom jednej zo zaujímavých sekcií konferencie. Ľudia sú v ére technológií zasypaní veľkým množstvom informácií a preto je pri komunikácii potrebné klásť veľký dôraz na jednoduchú ale zrozumiteľnú vizualizáciu. Zástupca riaditeľa CBO z USA predstavil spôsoby, aké nástroje a finty používa jeho organizácia na rozprávanie príbehov pomocou obrázkov.

Spolupráca - Čím viac fiškálnych rád existuje, tým prospešnejšia je ich vzájomná spolupráca. Výmena informácií, organizácia seminárov a konferencií alebo hájenie spoločných záujmov je už samozrejmosťou pri inštitúciách s dlhšou históriou (centrálne banky, najvyššie kontrolné úrady atď.). OECD a Ottawská univerzita sa rozhodli vybudovať moderný webový portál, ktorý by centralizoval najužitočnejšie informácie a rady. V rámci tohto projektu bude možné združovať na separátnej platforme fiškálne rady z Európskej únie, ktoré majú rovnaké úlohy vyplývajúce z revízie Paktu stability a rastu a prijatia Fiškálneho kompaktu. Práve RRZ je iniciátorom takejto spolupráce a na náš podnet sa uskutočnilo aj prvé oficiálne zasadnutie fiškálnych rád EÚ v rámci pracovnej skupiny OECD.

1 Na základe databázy MMF o fiškálnych radách  http://www.imf.org/external/np/fad/council/