Zápisník z Perugie 2014

Najmä pre ekonómov a študentov

Talianska centrálna banka zorganizovala v poradí už šestnástu konferenciu o verejných financiách v zelenom srdci krajiny – Umbrii. Bolo prezentovaných 19 zaujímavých štúdií a na záver sa konala panelová diskusia aj za účasti Marca Butiho, generálneho riaditeľa pre ekonomické a finančné záležitosti Európskej komisie. Čo je teda nového vo fiškálnom svete?

Nie je jednoduché zosumarizovať všetky témy, prístupy a odporúčania v jednom blogu, preto neponúkam celý jedálny lístok, ale len koštovku z najchutnejšieho.

Začnem studeným predjedlom. Analytikov vo fiškálnej oblasti trápi už dlhé roky otázka vplyvu opatrení na ekonomiku. Meranie komplikuje fakt, že hospodárska politika reaguje na vývoj ekonomiky a naopak. Navyše, od ohlásenia opatrenia po realizáciu zvyčajne uplynie dlhšia doba. Dilemu sliepky a vajca nie je jednoduché vyriešiť. V poslednej dobe je populárny tzv. „narrative approach“, kedy analytici prechádzajú všetky staré dokumenty a snažia sa zachytiť presný moment, kedy vlády ohlásili opatrenia, ktoré môžu považovať za exogénne (z ideologických dôvodov alebo v dôsledku vysokého deficitu). Viaceré prezentované štúdie vychádzali z tejto logiky. Výskumníci z Bank of Israel pracovali s oficiálnymi odhadmi efektu zvyšovania daní a zistili, že dynamické efekty odkroja z prvotného vplyvu zhruba 20%. Štúdia z European University Institute hľadala odpovede na otázku, ako ovplyvní zvýšenie daní investície firiem v Nemecku. Nárast daní o 1% pridanej hodnoty v priemyslenej výrobe zvyčajne zníži plánované investície o 5.5%, kým realizované o 4%. Zároveň platí, že negatívny vplyv má už len diskusia o zvyšovaní daní. Veľmi užitočným pre budúci výskum bude databáza diškrečných opatrení, ktorú vytvorila skupina analytikov z európskych centrálnych bánk. Konzistentné a permanentne aktualizované údaje pomôžu zlepšiť odhady fiškálnych multiplikátorov alebo napríklad daňových elasticít. Podobnú databázu fiškálnych opatrení plánujeme vytvoriť aj my v RRZ.

Teplé predjedlo sa týkalo analýzy výkonnosti súkromných penzijných systémov v strednej a východnej Európe. Nikola Altiparmakov zo srbskej fiškálnej rady porovnal skutočný vývoj s cieľmi stanovenými na začiatku vzniku viacpilierových schém. Pri spustení reformy sa hovorilo predovšetkým o vyšších penziách, vyšších národných úsporách, ekonomickom raste a väčšej imunite voči politickým vplyvom. Oproti tomu, výkonnosť fondov v druhom pilieri bola relatívne nízka, politické zásahy boli časté a nie sú presvedčivé dôkazy ani o raste úspor alebo ekonomickej aktivity. Najväčším problémom je, že veľká časť investícií smeruje do vládnych dlhopisov, čo v skutočnosti nie je žiadnou reformou – oproti status quo navyše zvyšuje náklady v podobe poplatkov pre správcovské spoločnosti. Poltická stabilita a vyšší podiel akcií v portfóliách budú nevyhnutnou podmienkou na to, aby zavedenie druhých pilierov prinieslo svoje ovocie.

Prvý chod obsahoval správne namiešanú konsolidáciu. Analytici OECD (o mesiac jeden z nich bude prednášať v RRZ) skúmali možnosti konsolidácie verejných financií, ktoré by boli čo najmenej bolestivé pre ekonomický rast a zároveň by významne nezvýšili ani rozdelenie príjmov v ekonomike. Možné opatrenia zoradili podľa škodlivosti pre rast HDP, podľa vplyvu na rozdelenie príjmov a to tak v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte. Napríklad zvýšenie dane z príjmov fyzických osôb negatívne ovplyvní rast, ale pozitívne rozdelenie príjmov. Keď priradili váhy obdidvom kritériám, vznikol zoznam opatrení od najpreferovanejšej alternatívy (zníženie dotácií) až po najmenej vhodnú (zníženie výdavkov na školstvo). Potom pre každú krajinu zistili, do akej miery bude treba siahať po opatrenia v dolnej polovici zoznamu. Pre Slovensko rezonovali najmä dane z nehnuteľností a dotácie, pričom podľa OECD nebude treba siahať po najmenej vhodné škrty v podobe investícií.

Druhý a najvýdatnejší chod (niektorým to dlhšie ležalo v žalúdku) sa týkal nových pravidiel pre eurozónu. Diskutovalo sa o doterajších zmenách vo fiškálnom rámci ako aj o možnej budúcej podobe fiškálnej únie. Hodnotiacu štúdiu o doterajších zmenách som prezentoval ja s „kovbojským“ názvom „Dobrý, zlý a škaredý"1. Čo je dobré na súčasnom fiškálnom rámci? Najmä využívanie synergií medzi fiškálnymi pravidlami a nezávislými fiškálnymi inštitúciami, väčší dôraz kladený na vývoj verejného dlhu, viac automatické sankčné mechanizmy a zvýšenie transparentnosti. Trochu škaredo vyzerá „preregulácia“ fiškálnymi pravidlami, nemožnosť dostatočne presne vyhodnotiť vývoj štrukturálneho deficitu v reálnom čase a dve nezávislé hodnotenia pre ten istý koncept tiež nepridávajú ku kráse európskeho fiškálneho rámca. Ako najvážnejšie nedostatky boli identifikované: nekonzistencia medzi Paktom stability a rastu a Fiškálnym kompaktom, motivácia prijať dočasné opatrenia pri ukončení procedúry nadmerného deficitu alebo napríklad veľmi benevolentná aplikácia pravidiel na jar minulého roka. Štúdia ponúka aj 15 odporúčaní ako situáciu zlepšiť. Čo sa týka budúcej podoby fiškálnej únie, výskumníci z talianskej centrálnej banky navrhujú na zoznam možných opatrení zaradiť aj spoločný penzijný systém na báze virtuálnych účtov (NDC systém). Napriek predpokladaným politickým ťažkostiam pri implementácii argumentujú, že by nedochádzalo k permanentnej redistribúcii medzi krajinami, zabezpečila by sa automatická stabilizácia na centrálnej úrovni a zvýšila by sa mobilita pracovnej sily.

Dezert bol v podobe panelovej diskusie, kde Marco Buti, Daniele Franco2 a Karsten Wendorff analyzovali budúce možnosti pre eurozónu. Ani jeden nepovažol súčasný stav za vyhovujúci a naznačili, že dobre fungujúca menová úniu bude pravdepodobne potrebovať otvorenie Zmluvy, väčšie zainteresovanie verejnosti a viac vynútiteľné pravidlá.

Príspevky a štúdie budú – ako zvyčajne – prezentované na stránke talianskej centrálnej banky.


1 Bude dostupná na stránke RRZ začiatkom mája.
2 Člen Panelu poradcov RRZ.