Bruselské výzvy

Pre ekonómov

Hospodárska politika je vtedy solídna, ak je založená na najlepších vedomostiach z teórie a praxe. K tomu je však potrebné na jednej strane jasne robiť relevantný ekonomický výskum a na strane druhej aj tvorcovia hospodárskej politiky by mali byť ochotní počúvať rady ekonómov. Aby táto komunikácia fungovala lepšie, v Bruseli odštartovali projekt Coeure, s cieľom naformulovať stratégiu financovania ekonomického výskumu v nasledujúcom programovom období (viac na www.coeure.eu).

Zúčastnil som sa otváracej konferencie, kde som mal ako reprezentant strednej a východnej Európy hovoriť o najdôležitejších výzvach pre európsky ekonomický výskum. Svoj príspevok som zhrnul do štyroch bodov.

Po prvé, zdôraznil som potrebu viac sa sústrediť na inštitucionálny rámec. Z literatúry ekonomického rastu vieme, že inštitúcie sú veľmi dôležité pre dlhodobú prosperitu krajín. Napriek tomu v Európe veľmi málo rozmýšľame o tom, či sú „pravidlá hry“ dobre nastavené. A keď aj áno, tak skôr ide o debatu o tom, aké zmeny oproti status quo môžu byť priechodné a nie o tom, ktorý systém by bol najlepší pre EÚ (path-dependency). Uvediem niekoľko príkladov, kde si myslím, že je priestor na výrazné zlepšenie inštitucionálneho rámca. Jednotný európsky trh, ktorý stále v mnohých oblastiach nie je dokončený (napríklad služby). Finančný systém, kde je potrebné sa sústrediť nielen na domáce faktory vytvárajúce nerovnováhy (vnímanie a vyčíslenie finančných rizík alebo otázky systémového rizika) ale aj na tie medzinárodné (globálny finančný cyklus, interakcie medzi menovými režimami). Fiškálny rámec, kde pomocou synergických efektov medzi fiškálnymi pravidlami a nezávislými fiškálnymi inštitúciami je možné lepšie bojovať proti sklonom k deficitu. S tým úzko súvisí aj problematika menových únií: potreba a dizajn bankovej a fiškálnej únie. Okrem týchto oblastí som spomenul osobitne trh práce a zdravotníctvo. Kým v prvom prípade je treba lepšie porozumieť väzbám medzi technologickým pokrokom a vzdelávacím systémom, v druhom prípade vôbec chýba konsenzus o optimálnom inštitucionálnom rámci.

Po druhé, stále veľa nezodpovedaných otázok je možné nájsť aj pri makroekonomických politikách. Menová politika musí intenzívne riešiť následky recesie a možné deflačné tlaky v podmienkach nulových úrokových sadzieb. Nízke reálne úrokové sadzby hrozia „japonským scenárom“ (niektorí to nazývajú dlhotrvajúcou stagnáciou1), pričom efekty netradičných menových opatrení nie sú celkom zrejmé a postupne sa zmazávajú aj rozdiely medzi menovou a fiškálnou politikou. Preto je ich oddelené skúmanie problematické. Pri otvorených otázkach fiškálnej politiky treba jednoznačne spomenúť vplyvy starnutia populácie (trh práce, imigrácia, fiškálne náklady atď.) ale do popredia sa dostáva aj presun daňového bremena od práce ku kapitálu, majetku a spotrebe. Keďže kapitál a majetok môžu byť mobilné medzi krajinami, bez riešenia globálnych otázok zdaňovania bude ťažké sa posunúť dopredu.

Po tretie, jednoznačné výzvy vidím aj pre ekonomické modelovanie. Či už ide o zabudovanie finančného sektora do moderných ekonomických modelov alebo o upustenie od predpokladu reprezentatívneho agenta. Ďalej si myslím, že modelovanie procesov len v blízkom okolí rovnováhy nevie zachytiť situácie, kde existujú viaceré možné rovnováhy alebo keď ekonomika postupne konverguje k vyspelejším štátom. V Európe málo používame aj kontrolované experimenty, ktoré sú populárne napríklad v rozvojových krajinách. Ich využitie by bolo prospešné predovšetkým u marginalizovaných skupín obyvateľov (napr. Rómovia).

Po štvrté, ak sa pozriem viac do budúcnosti, nemal by som ignorovať zmeny, ktoré prináša široká dostupnosť dát a technologický pokrok. Postupne je možné nájsť individuálne dáta takmer vo všetkých dôležitých ekonomických oblastiach. Mikrosimulačné metódy by preto mali hrať väčšiu úlohu pri definovaní hospodárskych opatrení. Technológie zas môžu radikálne zmeniť oblasti ako napríklad trh práce (s dopadom na distribúciu príjmov), zdravotníctvo (diagnostika, dlhodobá starostlivosť) alebo energetické otázky (solárna energia).

Svoju prezentáciu som zhrnul do piatich záverov: sústrediť sa len na EÚ pri finančnej globalizácii je krátkozraké, potrebujeme viac mikra a menej makroekonómie, viac rozoberať inštitucionálne otázky ako hospodárske cykly, viac skúmať otázky dát a technológií a nakoniec bude potrebné spojiť nielen výskum a tvorbu politík, ale hlavné závery sa budú musieť dostať aj k politikom.
 


1 V angličtine secular stagnation.