Po troch rokoch

Po troch rokoch
Tento blog začínam písať tesne po skončení stretnutia rozpočtových rád krajín OECD, ktoré sa konalo koncom minulého týždňa vo Viedni. Stretnutia v rámci OECD spravidla bývajú plné inšpirácií do budúcej práce a ani tento rok tomu nebolo inak. Je to zároveň dobrá príležitosť porovnať, kde sa nachádza naša rozpočtová rada vo svetovom pelotóne nezávislých fiškálnych inštitúcií.

Je pre mňa veľkým potešením, že som sa za uplynulé tri roky mohol podieľať na budovaní malej, modernej, otvorenej a nezávislej inštitúcie, ktorá dnes dokáže na partnerskej úrovni viesť tvorivú diskusiu s o veľa ostrieľanejšími hráčmi v globálnom meradle. Som veľmi vďačný za šancu, ktorú som dostal. Po troch rokoch svojho pôsobenia - v rámci skladania účtov občanom - by som však rád zhodnotil stav RRZ podrobnejšie a zároveň sa zamyslel aj nad tým, čo by mohla obsahovať pozitívna agenda do budúcna pre našu inštitúciu.

Vo svojom prvom blogu na týchto stránkach som písal, že by som chcel, aby RRZ bola rušná tvorivá dielňa, kde budeme rozširovať poznanie o verejných financiách na Slovensku. Chcel som, aby RRZ bol zrozumiteľný a vyvážený hlas rozumu opierajúci sa o metódy, ktoré obstoja vo svete prísnych svetových štandardov.

Po troch rokoch hektickej práce, ktorú odviedli naši zanietení a šikovní zamestnanci, máme dnes k dispozícii širokú škálu analytických nástrojov, cez ktorú vieme hodnotiť kroky vlády z rôznych uhlov pohľadu. Odozva od nášho medzinárodného panelu renomovaných expertov, ako aj zo stretnutí s ostatnými fiškálnymi radami nám naznačujú, že sme sa týmto dotiahli na úroveň najlepších v medzinárodnej konkurencii rozpočtových rád. Aj preto nám naši partneri s dôverou zverili koordináciu okrúhleho stola rozpočtových rád krajín Európskej únie (EÚ), ktorému predsedáme už vyše roka s konkrétnymi výsledkami vo vzťahu k „Bruselu“.

„No a čo z toho máme?“, spýta sa bežný človek. Odpoveď znie: viac informácií. Tučné dokumenty, ktoré vláda posiela do parlamentu, dnes obsahujú viac informácií o stave verejných financií ako kedykoľvek. My ich vždy trochu „požujeme“ a prezentujeme v stráviteľnejšej forme, poukazujúc na riziká vývoja a súlad so sľubmi a záväzkami. Aj z tohto dôvodu je dnes o veľa ťažšie zakryť machinácie v štátnych podnikoch, alebo vytvárať skryté formy finančnej ťarchy pre našich vnukov. Dôsledne odkrývame, do akej miery je znižovanie deficitu verejných financií naozaj práca vlády a nie vec dobrých časov niekde za oceánom, výpredaja rodinného striebra, alebo oddialenia nevyhnutných opráv na deravých strechách našich škôl. Podľa najlepších dostupných metód vieme vyčísliť, koľko práce ubudne, ak vláda zvýši dane a o koľko menej dlhu presúva na nič netušiace ešte ani nenarodené deti, keď spraví dôchodkovú reformu.

Z hľadiska fungovania našej stále mladej demokracie je nevyhnutné, aby sa tieto informácie k občanom aj dostali. Len oni dokážu veci reálne zmeniť raz za štyri roky vo volebných miestnostiach. V zdieľaní informácií s občanmi, priznávam, ešte zaostávame aj za našimi plánmi, aj za medzinárodnými partnermi, aj za očakávaniami mnohých domácich pozorovateľov. Hoci je ťažké poukazovaním na účtovné nuansy konkurovať správam o ľudskom nešťastí a rôznych dilemách účastníkov reality šou, musíme sa viac ako doteraz sústrediť na komunikáciu s občanmi. V tejto súvislosti je potrebné prehĺbiť dialóg okrem médií aj s volenými zástupcami občanov, ktorí potrebujú viac odborného servisu. Hoci odborná diskusia v parlamente je už na vyššej úrovni, prekrikovanie, ktoré nám politici pravidelne servírujú k nedeľnému obedu, je ešte stále plné faktických chýb. Ale nemali by sme zabúdať ani na priamy kontakt s občanmi. Prvé lastovičky v tomto smere sme už vypustili, ale je potrebné ísť ďalej a osloviť ľudí aj mimo internetovej komunity.

Je takisto potrebné, aby sme ako inštitúcia postupne prešli k inováciám v našej oblasti. Šprint v tvorivej práci, ktorým sme dobehli svet, už zahŕňal kreatívne riešenia šité na mieru Slovenska. Bolo by naozaj úspechom, keby sme čoskoro dokázali udávať tempo vo svetovom meradle. Na budúcom stretnutí OECD by sme už tak mohli pôsobiť. Chcel by som tiež, aby RRZ priamo vplývala na budúci vývoj neodvratnej ďalšej fiškálnej integrácie EÚ v spolupráci s našimi partnermi za okrúhlym stolom.

Na to, aby toho RRZ bola schopná, potrebujeme kvalitných ľudí vo vedení, ale aj na pozadí. Potrebujeme byť aj naďalej intenzívne zapojení do medzinárodného diania cez odborný tréning, semináre či konferencie. V týchto oblastiach sme počas uplynulých rokov boli lídrami na Slovensku.

Aktívne pôsobíme v domácej odbornej komunite. Naši zamestnanci chodia do rôznych kútov Slovenska a prezentujú naše najmodernejšie analýzy mladým doktorandom. Viacerými našimi aktivitami teda aspoň do istej miery nahrádzame to, čo mladým ekonómom nedostatočne poskytuje naše zaostalé, dlhodobo zle manažované a slabo financované, chátrajúce vysoké školstvo.

Práca v RRZ mi priniesla veľmi veľa radosti. Je to hlavne vďaka úžasným ľuďom, ktorí sa na tomto modernom projekte zišli. Veľa vecí sme sa spolu už naučili a vytvorili, ale je dôležité, aby hlad po novom poznaní naďalej pretrvával. Chcel by som, aby RRZ bola naďalej atraktívnym schodíkom v kariérnom postupe mladých ľudí, prostredím, ktoré inšpiruje a miestom, kam ľudia chodia do práce s chuťou.

Ešte raz by som sa chcel poďakovať politickej elite rokov 2011 a 2012, že som dostal túto možnosť svojim spôsobom prispieť, aby Slovensko bola modernejšia krajina so zodpovedným a prehľadnejším rozpočtovým hospodárením. Menovite by som spomenul Petra Kažimíra a Vladimíra Tvarošku. Príbeh sa začal prvotnými nápadmi, ktoré sme s neúnavným kolegom Ľudom Ódorom začali rozvíjať v snahe zostať pri čistom vedomí počas rozum ubíjajúcich rokovaní v Bruseli. Pokračoval rokovaniami so všetkými stranami na pôde parlamentu a schválením ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V júni 2012 napokon vznikla naša inštitúcia. Je dobré, že do jej prvého vedenia neboli nominovaní zaslúžilí funkcionári s otáznou minulosťou.

RRZ som sa snažil v jej začiatkoch formovať podľa najlepších svojich vedomostí, využijúc svoje doterajšie medzinárodné skúsenosti. Želám si, aby si RRZ zachovala charakter mladej, dynamickej, doma a i v zahraničí uznávanej nezávislej inštitúcie.