Makroekonomické komentáre

„V inflácii sa spotrebitelia vyznajú“
Makroekonomický komentár 2017/02, 16.6.2017

Váhy tovarov a služieb v spotrebnom koši na odhad inflácie odrážajú priamo štruktúru spotreby domácností. Výstupom je priemerný rast cien v ekonomike. Napriek rozdielom v individuálnej spotrebe je celkové vnímanie základných tendencií vývoja inflácie spotrebiteľmi pomerne presné. Vzhľadom na súčasné zrýchľovanie rastu cien je nutné sledovať i inflačné očakávania spotrebiteľov ako indikátora cenovej stability. Výrazný odklon vnímanej a očakávanej inflácie od reality môže byť signálom rozhodovania domácností na nesprávnych informáciách. Na nesplnené očakávania ohľadom inflácie a následne kúpnej sily môžu zareagovať spotrebitelia prudšou zmenou miery úspor alebo spotreby. K vnímanej i k očakávanej inflácii bližšie v  Makroekonomickom komentári 2017/02.


„Skromné súkromné investície“
Makroekonomický komentár 2017/01, 8.3.2017

Globálna finančná kríza mala za následok zníženie potenciálneho rastu ekonomík a úrovne súkromných investícií v celej Európe, Slovensko nie je výnimkou. Na Slovensku prispievajú k pomalším investíciám slabší dopyt, menšie zisky a slabé čerpanie úverov. Firmy musia hodnotiť pri rozhodovaní o investíciách ich očakávanú výnosnosť v porovnaní s nákladmi projektu. Náklady najmä vo forme očakávaných reálnych úrokov sú v súčasnosti nízke, zároveň podľa prieskumu firmy na Slovensku nepociťujú finančné obmedzenia. Situácia naznačuje, že pri rozhodovaní má výraznejší vplyv očakávaný dopyt. K situácii súkromných investícií na Slovensku bližšie v Makroekonomickom komentári 2017/01.


„Od výplaty k úsporám“
Makroekonomický komentár 2016/04, 25.10.2016

V priemere minieme z každého eura výplaty 93 centov, zvyšných 7 centov usporíme. Pomer príjmu a spotreby je v čase relatívne stabilný, avšak posledné tri roky sa nárast príjmov nepremieta do spotreby ani v takej miere ako v minulosti. Z prieskumov medzi domácnosťami vyplýva, že dve tretiny domácností neboli schopné po kríze niekoľko rokov sporiť vôbec a za nárastom úspor týchto skupín od 2013 je skôr ozdravovanie ich finančnej situácie. Na druhej strane bohatšie domácnosti míňajú z každého eura len 85 centov a vytvárajú najväčší podiel na objeme úspor. Podrobnejšie k finančnej situácii domácností a miere úspor v Makroekonomickom komentári 2016/04.


Pohyby na trhu práce menia dynamiku rastu miezd
Makroekonomický komentár 2016/03, 30.3.2016

Rast miezd je ovplyvnený najmä produktivitou, inflačnými očakávaniami či vzdialenosťou od plnej (potenciálnej) zamestnanosti. Fluktuácia pracovníkov z/do zamestnania však môže meniť štruktúru zamestnancov a tak spomaľovať či zrýchľovať celkovú dynamiku miezd v ekonomike a skresľovať situáciu na trhu práce. V roku 2015 sa vo väčšej miere prejavil vplyv zamestnávania menej kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných či ľudí s kratším úväzkom, ktorých mzda je zvyčajne nižšia. To spôsobilo, že kým rast mediánovej mzdy ovplyvnenej aj týmto efektom v ekonomike dosahoval v roku 2015 úrovne tesne nad 4%, osobám zamestnaným aj v roku 2014 príjem rástol nad 6%. Zvyšovanie miezd stabilným zamestnancom tak mohlo byť rýchlejšie ako napovedajú základné oficiálne štatistiky. Podrobnejšie ku krátkodobým i dlhodobým kompozičným efektom v Makroekonomickom komentári 2016/03.


Domácnosti naznačujú zrýchlenie rastu spotreby
Makroekonomický komentár 2016/02, 24.2.2016

Od konca roku 2014 vynakladajú domácnosti väčšinu dodatočných príjmov na spotrebu. Plány domácnosti z prieskumov naznačujú pokračovanie tohto trendu i v roku 2016 a očakávaný vyšší rast príjmov tak vytvára väčší priestor pre zrýchlenie spotreby v roku 2016. Na rozdiel od pesimizmu v súvislosti hospodárskou krízou v 2009 a v 2010, či spomalenia rastu v 2013 tak pri predpoklade priaznivého ekonomického vývoja existuje pozitívne riziko, že domácnosti už nebudú ďalej zvyšovať mieru úspor. Na druhej strane v nahromadených vkladoch z posledných období majú i v prípade zhoršovania klímy dostatok prostriedkov na udržanie svojej súčasnej spotreby. Bližšie k tejto téme i aktuálnym udalostiam v Makroekonomickom komentári 2016/02.


Rast voľných pracovných miest vytvára priestor na ďalšie znižovanie nezamestnanosti
Makroekonomický komentár 2016/01, 25.1.2016

Od roku 2013 sa trh práce na Slovensku zotavuje, klesá nezamestnanosť a rastie počet voľných pracovných miest. Dôležitou otázkou je, či je možné očakávať pokračovanie tohto trendu a pri ktorej úrovni narazí trh práce na limity. V porovnaní s rokom 2008 existuje ešte priestor na ďalší pokles nezamestnanosti, nakoľko nárast voľných pracovných miest je v súlade s tempom poklesu nezamestnanosti a zároveň bez nadmerných tlakov na rast miezd. Zamestnávatelia síce pociťujú nedostatok vhodných zamestnancov, avšak problémy nedosiahli úrovne spred krízy a relatívne voči dopytu nepredstavujú bariéru pre rast. Viac sa dozviete v Makroekonomickom komentári 2016/01.


Investície znižujú prebytok zahraničného obchodu
Makroekonomický komentár 2015/02, 25.11.2015

Slovenský export pokračuje aj v roku 2015 v stabilnom raste a rovnako sa očakáva i prebytok zahraničného obchodu. V prvom polroku však badať postupné znižovanie prebytku, ktoré má kulminovať ku koncu roka 2015 a podľa prognóz vyústi do negatívneho príspevku čistého exportu k rastu HDP za celý rok. Za týmto vývojom možno vidieť silný domáci dopyt poháňaný investíciami hradenými z eurofondov a s ním spojený nárast dovozu. Vo výsledku je tak možno očakávať celkový pozitívny vplyv na rast HDP. Viac sa dozviete v Makroekonomickom komentári 2015/02.


V roku 2015 pomáhajú rastu eurofondy
Makroekonomický komentár 2015/01, 19.10.2015

V roku 2015 je rast slovenskej ekonomiky výrazne podporený zvýšeným čerpaním eurofondov v dôsledku konca programového obdobia, čo zrýchli rast HDP v tomto roku podľa našich odhadov o 1.3 p.b. Pre rok 2016 to znamená riziko spomalenia rastu v budúcom roku kvôli zvyčajne pomalšiemu rozbehu nových programových období. Bližšie k výpadku eurofondov a aktuálnym pozitívnym a negatívnym rizikám makroekonomického vývoja v Makroekonomickom komentári 2015/01.