Prázdne reči?

Pri vzniku novej vládnej koalície je vždy zaujímavé sa pozrieť na to, čo mali jednotlivé strany vo volebných programoch. Poznačený profesionálnou deformáciou, ma pochopiteľne najviac zaujíma otázka verejných financií. Často sa stáva, že nová vláda sa necíti byť viazaná záväzkami tej predošlej, no v aktuálnej situácii by to malo byť inak, keďže strana Smer mala prevahu tak v uplynulom volebnom období ako aj teraz. Preto začnem rozpočtovými plánmi, ktoré vláda Smeru prezentovala Bruselu na konci minulého roka:

„Strategický cieľ dosiahnutia MTO v roku 2017 ostáva nezmenený, vďaka ambícii ďalšieho výrazného znižovania deficitu v roku 2017 až na úroveň 0,4 % HDP. V roku 2018 sa následne predpokladá po prvýkrát v histórii Slovenska hospodárenie bez deficitu.“

Zámer dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018 potvrdila strana Smer ústami svojho predsedu aj v rámci predvolebného boja.

Druhou najsilnejšou stranou v novej vláde bude SNS. V ich programe o verejných financiách sa dočítate:

„Skonsolidujeme verejné financie – základným východiskom finančnej politiky SNS v rámci správy štátneho rozpočtu je dlhodobá udržateľnosť verejných financií a napĺňanie našich základných cieľov v tejto oblasti: krátkodobého cieľa, ktorým je vyrovnané rozpočtové hospodárenie a dlhodobého cieľa, ktorým je prebytkové rozpočtové hospodárenie štátu a následné znižovanie štátneho dlhu.“

Strana Most-Híd išla do volieb s ešte silnejším odkazom:

„Štát by mal byť príkladom dobrého hospodára. To znamená, že v čase ekonomického rastu by nemal míňať viac, než má príjmy. Ide o základný princíp fungovania každej rozumne hospodáriacej rodiny, ktorá sa nechce zadlžiť. Ideálom, ktorému by sme sa mali približovať, je vyrovnané hospodárenie štátu (verejný sektor), resp. rozpočtový prebytok počas rokov ekonomického rastu. Treba znižovať dlh verejnej správy, pričom ideálna by bola jeho úplná eliminácia a vytváranie rezerv, ktoré by sa dali použiť len počas recesií. Preto navrhujeme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti doplniť o prísne výdavkové limity, ktoré by kontrolovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.“

Nakoniec, štvrtý člen - strana #Sieť - má vo svojom základnom dokumente (stanovách) medzi kľúčovými programovými cieľmi nasledujúce:

„Príprava Slovenskej republiky na postupný prechod k bezdlhovému hospodáreniu (vyrovnaný rozpočet).“

Na prvý pohľad to vyzerá sľubne. V časoch ekonomického rastu chce každá jedna vládna strana prejsť k vyrovnanému rozpočtu a teda aj k zníženiu verejného dlhu. Najsilnejšia strana do 2018, druhá najsilnejšia „krátkodobo“ a tretia v poradí to považuje za základný princíp v časoch ekonomického rastu. Ide o vzácnu programovú zhodu. Znamená to, že sa môžeme tešiť na historický prvý vyrovnaný rozpočet do roku 2018? Nie. Medzi programovými prioritami novej vlády sa dočítate:

„Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu do roku 2020 a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny“

Inak povedané, nie v prvých dvoch rokoch vládnutia, kedy sa dá konsolidáciu aj realisticky implementovať, ale až v roku ďalších volieb. Teda v roku, za ktorý bude z väčšej časti zodpovedať už nasledujúca vláda. Môžeme len hádať, ktorá strana (alebo strany) to „vyrokovali“...

Ešte si pamätám, že Slovensko malo podľa pôvodných plánov dosiahnuť prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2010. S odstupom času sa zdá, že ide o nemennú prioritu: je jedno v ktorom roku sa nachádzame, čo sme sľubovali, ako rýchlo rastieme oproti plánom, koľko peňazí máme navyše z daní, rozpočet chceme vyrovnať vždy do troch či štyroch rokov.