Kód 48

Na univerzite pre budúcich ministrov financií je najdôležitejším predmetom „kód 48“, označovaný taktiež pod tajomnou skratkou VPS1. Všeobecná pokladničná správa totiž umožňuje pre obratného ministra rôzne zaujímavé hry s číslami. Nebudem dlho teoretizovať, rovno prejdem k ukážke praktickej aplikácie. Vezmime si rok 2015 a pre jednoduchosť sa sústreďme len na ministerstvá. V národnou radou schválenom štátnom rozpočte mali ministerstvá na rok 2015 k dispozícii o niečo viac ako 13 mld. EUR. To je naša štartovacia pozícia. Najskôr dajme bokom veci, ktoré buď nie sú pod priamou kontrolou ministra alebo predstavujú len presuny v rámci účtov štátu. Odpočítaním EÚ fondov, spolufinancovania a transferov iným štátnym organizáciám ešte stále máme celkom slušnú sumu: cca. 7 mld. EUR. Ministri z nej môžu platiť úradníkov, nakupovať tovary a služby, investovať alebo poskytovať transfery občanom a firmám.

Odborníci, ktorí predmet „kód 48“ neabsolvovali, by si naivne mohli myslieť, že bez dodatočných daní a odvodov a bez novelizácie zákona o štátnom rozpočte nie je možné minúť oveľa viac ako spomínaných 7 mld. EUR. Veď ministerstvá by sa mali držať parlamentom schváleného rozpočtu. Obzvlášť v časoch, keď sa verejný dlh nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona a keď deklarujeme snahu smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Lenže stačí privolať na pomoc tajomnú formulku „VPS“, a zrazu je možné zvýšiť výdavky hoci aj o niekoľko sto miliónov. V roku 2015 sa pridalo ministerstvám o 469 mil. EUR viac. Pár príkladov v tabuľke:



Odkiaľ sa peniaze vyčarovali? Vo všeobecnosti máme tri možnosti: ilúziu, silnú vieru a šťastie. Pri prvej alternatíve sa len tvárime, že peniaze máme, v skutočnosti ich mať nemusíme. Dodatočné výdavky totiž „financujeme“ znížením transferu z kapitoly VPS do Sociálnej poisťovne. Keďže tento transfer je len presunom peňazí z ľavého do pravého vrecka štátu, nejde o žiadnu skutočnú úsporu vo verejných financiách. Ak do rozpočtu napíšeme dostatočne vysoké číslo, priestor na dodatočné výdavky ministerstiev je na svete. Platí to aj vtedy, ak sú odvodové príjmy nad plánom a Sociálnej poisťovni postačuje menšia dotácia.

Druhá možnosť ako pridať ministerstvám je o dôvere v ružovú budúcnosť. Pištoľníci v parlamente pridajú pár sto miliónov do daní a zároveň vytvoria „rezervu“ v kapitole s kódom 48. Aj keby nakoniec žiadne dane navyše neprišli, bude možné zvýšiť finančné prostriedky pre rezorty na úkor tejto „rezervy“.

Treťou alternatívou je šťastie. Môže sa stať, že priaznivá situácia na finančných trhoch zníži úrokové náklady na štátny dlh alebo kvôli iným príčinám sa zníži odvod do rozpočtu EÚ. Obidve položky figurujú v kapitole Všeobecná pokladničná správa a šikovný minister môže takto usporené peniaze okamžite previesť do niektorého rezortu.

V roku 2015 sa znížil transfer do Sociálne poisťovne o 453 mil. EUR, rezervy na dane sa rozpustili vo výške 300 mil. EUR, na makroekonomický vývoj o 156 mil. EUR a odvody do rozpočtu EÚ sa znížili o 190 mil. EUR. Slušný priestor na dodatočné – nerozpočtované – výdavky (našťastie nie celý objem bol použitý v roku 2015).
Ale veď ekonomika sa zlepšuje a daní do rozpočtu pribúda, prečo by nás mali trápiť vyššie výdavky oproti plánom? Podľa môjho názoru je na to viacero dôvodov:
  • Naplánovaný deficit sa nepodarilo splniť už dva roky po sebe ani pri výraznom náraste daňových príjmov, poklesu úrokových sadzieb a zníženiu príspevkov do druhého piliera.
  • Naďalej máme dlh v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a napriek deklaráciám politikov je vyrovnaný rozpočet stále v nedohľadne.
  • Obchádzanie pravidiel. Do zákona o štátnom rozpočte každý rok napíšeme, že výdavky v štátnom rozpočte je možné prekročiť maximálne o 1%, aby dodatočné príjmy boli použité najmä na konsolidáciu. Šikovné využitie kódu 48 umožňuje ministerstvám hoci aj 7-percentný rast výdavkov.
Čo teda navrhujem? Správne zadefinované výdavkové limity dokážu účinne zabrániť dodatočnému míňaniu na úkor deficitu verejných financií alebo prejedaniu vyšších príjmov v dobrých časoch. Na začiatku by postačovala aj jednoduchá zmena 1-percentného pravidla v zákone o štátnom rozpočte. Mala by sa vzťahovať nie na celkové výdavky ale len tie bez eurofondov, spolufinancovania, transferov a Všeobecnej pokladničnej správy. Komplexnejším riešením by malo byť zavedenie účinných výdavkových limitov, ktoré ústavný zákon predpokladá. Dovtedy môže štátny rozpočet často vyzerať ako trhací kalendár.

PS: Pre tých, čo by radi poznali aj detaily (na čo sa dávali dodatočné peniaze), som pripravil krátky text doplnený o podrobný zoznam.
 
 

1 Číslo 48 označuje kód kapitoly v štátnom rozpočte.
2 Stačí k tomu dočasne presunúť hotovosť do štátneho rozpočtu alebo využiť možnosti jedna a tri.