Zlá výhovorka

Verejné financie skončili minulý rok s výrazne vyšším schodkom oproti plánom. Oveľa lepšie príjmy a nižšie úrokové výdavky neboli použité na redukciu deficitu, naopak vláda minula viac ako boli dodatočné zdroje. Mnohokrát deklarovaný cieľ – dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet v roku 2017 – sa tak vzdialil a nie priblížil. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nové európske pravidlá by nemali len tak dovoľovať krajinám výrazné odklony od cesty k vyrovnanému hospodáreniu (najmä v časoch dodatočných príjmov oproti plánom). Lenže politika opäť zvíťazila nad pravidlami. Politické rozhodnutie na najvyšších poschodiach Európskej komisie zabezpečilo, že úradníci museli prísť s „kreatívnou“ argumentáciou minimálne v troch prípadoch (o pravdepodobne nulovej pokute pre Portugalsko a Španielsko je škoda hovoriť): Malta, Slovensko a Maďarsko. Nakoniec sa samozrejme našli viac či menej dôveryhodné výhovorky. V prípade Slovenska sa dodatočné príjmy nebrali do úvahy, navyše prišlo oficiálne ospravedlnenie, že rýchlejšie čerpanie eurofondov oproti plánom a s tým súvisiaci nárast spolufinancovania, stojí za vyšším schodkom. Na prvé počutie celkom uveriteľný argument.

Tak teda spočítajme o koľko nám rýchlejšie čerpanie eurofondov (oproti rozpočtu) navýšilo deficit. Začnime na výdavkovej strane. V rozpočte sa uvažovalo so 653,8 mil. EUR pre spolufinancovanie1. Skutočnosť bola 747,9 mil. EUR. Museli sme teda prispieť o 94 mil. EUR viac2. Tu však nemôžeme skončiť s výpočtom, je nutné sa pozrieť aj na príjmovú stranu. Makroekonomické prognózy IFP (na ktorých stáli daňové prognózy) predpokladali, že v roku 2015 Slovensko dokáže zabsorbovať 1,963 mld. EUR z eurofondov pri spolufinancovaní 353 mil. EUR3. Skutočnosť bola 4,320 mld. EUR a už spomínaných 747,9 mil. EUR. Inak povedané, oproti makroekonomickým prognózam sa do ekonomiky dostalo prostredníctvom vyššieho čerpania o 2,75 mld. EUR viac. Pochopiteľne, časť týchto peňazí skončila na príjmových účtoch štátu v daniach a odvodoch. Zoberme si konzervatívny predpoklad: 10%, čo je 275 mil. EUR (realistický prepočet z roku 2013 je 16,6%, bez zohľadnenia sekundárnych vplyvov).

Skúsme to zosumarizovať. Výrazne rýchlejšie čerpanie EÚ fondov oproti rozpočtu v roku 2015 znížilo!!! deficit minimálne o 181 mil. EUR. Neviem o akom zvýšení hovorí komisia. Aký argument príde nabudúce, aby sa pravidlá neuplatnili? Pozitívne prekvapenia na strane príjmov, ktoré vyhlásime za štrukturálne opatrenie? Nesmejte sa, niečo podobné sa použilo na ospravedlnenie Maďarska.

1 Údaje v blogu sú len za štrukturálne fondy, Kohézny fond a poľnohospodárske dotácie.
2 Ak by sme do úvahy brali aj dodatočné náklady v podobe vyšších výdavkov na GAP, tak by výsledok bol o 10 mil. EUR vyšší.
3 V rozpočte sú odlišné predpoklady o čerpaní eurofondov medzi makroekonomickými predpokladmi a výdavkovou stranou.