Prvý kilometer

Ministerstvo financií zverejnilo tri priebežné správy, prvé lastovičky projektu „hodnota za peniaze“. Ide o projekt, pomocou ktorého sme sa s Martinom Filkom a Števom Kiššom snažili zaviesť zdravý sedliacky rozum do verejného rozhodovania. Je to samozrejme dlhá horská etapa, nevhodná pre šprintérov. Ako vyzerajú priebežné výsledky na prvej horskej prémii?

Na začiatku musím povedať, že mám ľahkú pozíciu. Nič neriskujem. Ak bude projekt úspešný, získam zopár bodov ako jeden z ideových otcov. Ak sa nevydarí, vyhovorím sa na tých, čo to implementujú a na rôzne špinavé hry politikov. Prečo o tom hovorím? Lebo treba oceniť ľudí, ktorí do toho išli s vlastnou kožou a postupne budujú tím šikovných a dynamických ekonómov. Pre mňa je z dlhodobého hľadiska oveľa dôležitejšie vybudovať silné inštitucionálne zázemie ako narýchlo niečo nahodiť na papier. S tým súvisí aj druhý veľký plus projektu: relevantné dáta. Je to síce prekvapujúce, ale na ministerstvách doteraz nebolo veľmi zvykom zbierať kľúčové dáta pre rozhodovanie. Veď načo, keď minister aj tak rozhodoval často na základe svojich politických inštinktov. Dvadsiate prvé storočie je pritom o ľahkej dostupnosti terabajtov dát. Projekt hodnota za peniaze môže vytvoriť tlak na zber a transparentné zverejňovanie hromady dôležitých údajov. Umožní sa tak aj lepšia kontrola rozhodnutí zo strany verejnosti.

Nezanedbateľným pozitívom prvej fázy implementácie projektu je aj to, že si politici vôbec pripúšťajú, že niektoré rozhodnutia v minulosti nemuseli byť úplne najefektívnejšie. Mne je sympatické aj to, že si ministri sadli spolu na tlačovku a vložili tak časť svojho politického kapitálu do projektu.

Netreba však zabúdať na fakt, že prvá horská prémia je len za niekoľko bodov. Rozhodujúci boj o žltý dres sa odohrá až v ďalšej fáze pretekov, na oveľa ťažších stúpaniach. Treba vydržať. Ktoré faktory rozhodnú o výsledku?

Po prvé, záujem samotných ministrov. Len správa o zdravotníctve obsahuje zoznam pripravovaných projektov ministerstva na zvýšenie efektívnosti. Naopak, v doprave sa rozhodlo, že analyzovať môžeme minulosť aj budúcnosť, len tie projekty nie, ktoré teraz bežia (v hodnote asi 2 mld. EUR1). Prinajmenšom čudná dohoda.

Po druhé, tvrdé rozpočtové ohraničenia. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že úspory sú dlhodobo udržateľné najmä vtedy, ak sú stanovené záväzné limity výdavkov. Motivácia hľadať a implementovať efektívnejšie riešenia je totiž oveľa vyššia, ak ministri vedia, že viac peňazí nedostanú. V uplynulých rokoch boli rozpočtové obmedzenia veľmi voľné. Zatiaľ nie je jasné do akej miery je projekt hodnota za peniaze prepojený s rozpočtovým procesom. V optimálnom prípade by to mali byť dve strany tej istej mince.

Po tretie, politický tlak na analytikov. Je mi jasné, že nie všetky zistenia uzrú svetlo sveta, dôležité je však aby minister príliš nezasahoval do výsledkov analýz. V opačnom prípade bude motivácia šikovných ľudí robiť pre štát len minimálna. Preto by bolo vhodné mať v každom projekte aj externých expertov.

Som rád, že sa preteky vôbec uskutočňujú. Držím palce pretekárom, aby zvládli aj náročné kopce v silnom protivetre. Skutočným testom kondície jazdcov bude október. Pri vyčíslení konkrétneho priestoru na úspory alebo zvýšenia kvality verejných služieb a pri záväznosti zistení pre rozpočty do budúcich rokov sa až ukáže pripravenosť tímu. Vydržia v pelotóne alebo budú rýchlo strácať za najlepšími? Čím viac fanúšikov bude pozerať, tým sú šance na úspech väčšie.


 

Suma zodpovedá približne dvojročným výdavkom v rezorte.