Behaviorálne postrčenia a ich využitie v hospodárskej politike

Richard Thaler, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (resp. presnejšie Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku A. Nobela) za rok 2017, často spomína, ako sa prebudil jeho záujem o behaviorálny prístup. Predstavte si, že pozvete na večeru priateľov a kým varíte večeru, ponúknete im misku orechov kešu. Priatelia si z nich stále berú a vy si uvedomíte, že ak budú v jedení pokračovať, pripravená večera im nebude chutiť. Orechy odložíte mimo ich dosahu, za čo sú vám priatelia vďační. Oni sami nedokázali pokušeniu odolať a orechy prestať jesť, keď boli v ich blízkosti. Ak by sme vychádzali zo štandardnej ekonómie, takáto situácia by sa v reálnom živote nemala vôbec odohrať, pretože štandardná ekonómia predpokladá, že ľudia uprednostňujú všetkého viac. Príklady zo života však ukazujú, že v realite sa ľudia nie vždy správajú tak, ako to popisujú ekonomické modely. To neznamená, že modely štandardnej ekonómie treba odmietnuť, vo väčšine prípadov poskytnú primerané odpovede na to, ako sa správajú ekonomické subjekty. Existujú však aj situácie, keď iný pohľad na správanie ľudí a inštitúcií poskytne dodatočné vysvetlenie ich konania a umožní zvýšiť efektívnosť v ekonomike.

Uvedomenie si toho, že správanie ľudí vždy nezodpovedá predpovediam formálnych modelov, možno považovať za jeden z dôvodov, že v posledných rokoch sa do popredia pozornosti akademických ekonómov, ale aj tvorcov hospodárskej politiky dostala behaviorálna ekonómia, ktorá popri poznatkoch ekonómie využíva aj poznatky z psychológie. Poukazuje na situácie, keď ľudia nekonajú racionálne, hoci to teória predpokladá. Snaží sa tiež odpovedať na otázku, ako by vyzeral svet, ktorý by bol riadený pravidlami založenými na pochopení uvažovania a preferencií ľudí. Svet, v ktorom by ľudia neboli nútení prispôsobovať svoj život spleti neprehľadných a ťažko zrozumiteľných predpisov.

Zohľadnenie poznatkov behaviorálneho výskumu našlo odraz v konštrukcii daňových systémov, implementácii výdavkových programov vlády, systémov zdravotnej starostlivosti, či dôchodkového sporenia. Vo Veľkej Británii s nástupom vlády Davida Camerona vznikol vládny Behavioural Insights Team (BIT), známy aj ako Nudge team, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť hospodársko-politických opatrení na základe malých zmien v ich designe. Pri jeho vzniku bol aj spomínaný Richard Thaler. Napriek počiatočným početným skeptickým hlasom, sa činnosť BIT a jeho dopady považujú za veľmi úspešné. V politike USA sa behaviorálny prístup uplatnil počas prezidentského obdobia Baracka Obamu najmä vďaka vplyvu spolupracovníka Richarda Thalera - Cassa Sunsteina.

Praktické využitie behaviorálnych poznatkov sa opiera aj o prístupy priekopníkov behaviorálnej ekonómie Daniela Kahnemana a Amoxa Tverskeho, ktorí už v 70-tych rokoch 20. storočia uskutočnili systematický výskum spôsobov rozhodovania sa ľudí. S využitím experimentov skúmali príčiny, prečo ľudia niekedy robia chybné rozhodnutia. Vo svojom článku z roku 19791, skúmali rozhodovanie jednotlivcov v situáciách spojených s rizikom. Poukázali na to, že ľudia sú averzní voči riziku, ako aj voči strate, čo ovplyvňuje ich rozhodnutia. Ukázali, že ak sa ľudia majú rozhodnúť medzi rôznymi alternatívami, rozhodujú sa vo vzťahu k určitej referenčnej hodnote. Ak by v multikine mali len dva druhy porcií pukancov malú napr. za 2 Eur a veľkú za 5 Eur, asi málokto by sa rozhodol pre „predraženú“ veľkú porciu. Ak však pridajú strednú porciu za 4 Eur, tá veľká sa vo vzťahu k tejto referenčnej hodnote javí ako výhodná a ľudia po nej s dobrým pocitom siahnu. Uvedené poznatky rozpracovali Kahneman a Tversky v prospektovej teórii (anglicky prospect theory).

Reflexia behaviorálneho prístupu v hospodárskej politike je založená na poznaní, že ak má byť spôsob regulácie efektívny, musí byť ľuďom ľahko pochopiteľný. Tento prístup otvoril cestu k nenákladným zmenám v opatreniach hospodárskej politiky, ktoré majú potenciál zvyšovať ich účinnosť. Jeho zástancovia ho označujú ako liberálny paternalizmus, hoci niekto môže mať pocit, že uskutočnené zmeny manipulujú konanie ľudí, v konečnom dôsledku je však rozhodnutie o tom, ako bude konať na každom človeku.

Vychádzajúc z Thalerovej teórie postrčenia (nudge), vlády a verejné inštitúcie v niektorých krajinách menia formu uskutočňovaných pravidiel ovplyvňujúcich rôzne oblasti života. Ich hlavným cieľom je často veľmi nenákladnými riešeniami postrčiť ľudí k tomu, aby konali racionálnejšie. Napríklad skúsenosti potvrdili, že pri výbere daní môže zmenená štruktúra a obsah daňových formulárov prispieť k zmene správania daňových poplatníkov, znížiť počet neskoro podaných daňových priznaní a zvýšiť výber daní. Experiment uskutočnený BIT ukázal, že zmena formulácie listov ľuďom, ktorí si nesplnili svoju daňovú povinnosť, zvýšila spätnú väzbu od nich a zvýšil sa aj výber nezaplatených daní. Ukázalo sa, že len pridanie vety „väčšina ľudí platí dane načas“, zvýšilo platbu daní o niekoľko percent a daňové príjmy o niekoľko miliónov libier.2

Správanie, ktoré chceme podporiť, by malo spĺňať nasledovné atribúty

Zdroj: Hapern, D. Inside the Nudge Unit, How small changes can make a big difference, London, Penguin, 2015, str. 60

Richard Thaler zdôrazňuje, že ak chceme podporiť nejaké správanie, je potrebné uľahčiť ľuďom sa takto správať a znížiť takzvané frikčné náklady, ktoré sú spojené s určitým konaním, pretože ľudia majú prirodzenú tendenciu vybrať si alternatívu, ktorá je najjednoduchšie realizovateľná. Súkromné firmy si to uvedomili už dávno a prispôsobili tomu svoje služby a produkty. Napríklad ak si zaplatíte predplatné, veľmi často bude automaticky predlžené, ak ho v stanovenom termíne sami nezrušíte. Nutnosť uskutočniť dodatočné kroky, ak chceme od zmluvy odstúpiť, zvyšuje frikčné náklady ľudí a pre firmy počet predĺžených predplatných. Vo verejnom sektore sa však v našich podmienkach zatiaľ veľmi nestretávame s tým, aby sa štát snažil uľahčiť ľuďom konanie, ktoré chce podporiť. Platí to aj opačne, ak chce štát nejaké správanie obmedziť, mal by ho ľuďom sťažiť.

Príkladov úspešného využitia behaviorálnych poznatkov vo verejnom sektore viacerých krajín je viacero. Napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti behaviorálny prístup prispel k zvýšeniu využívania preventívnej zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že preventívne prehliadky spravidla hradia zdravotné poisťovne, veľká časť populácie sa ich nezúčastňuje. Závažné choroby potom nie sú včas odhalené, rastie úmrtnosť a náklady na zdravotnú starostlivosť. V snahe zvýšiť účasť jednotlivcov na preventívnych prehliadkach, vo Veľkej Británii využili systém voucherov (poukážok). Poskytnutie poukážky v hodnote 5 britských libier tým, ktorí sa zúčastnili preventívnej prehliadky, zvýšilo počet preventívnych vyšetrení o 21 percent. Na prvý pohľad sa môže zdať nenáležité, aby poisťovne platili ľuďom za to, že využijú služby preventívnej zdravotnej starostlivosti. Včasné odhalenie chorôb však nielen zvyšuje pozitívne vyhliadky pacientov na uzdravenie, ale aj znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť spojenú s liečením neskoro identifikovaných chorôb. Využitie tohto spôsobu postrčenia môže teda nielen zachrániť ľudské životy, ale aj znížiť náklady zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť.3

Snáď žiadnu oblasť neovplyvnil behaviorálny prístup v takej miere, ako financie. Pričinil sa o komplexnejší pohľad na fungovanie finančných trhov a viedol aj k zmenám v prístupoch relevantných pre verejné financie. Na skúsenosti a možnosti využitia behaviorálneho prístupu vo verejných financiách sa pozrieme nabudúce.


Zdroj:
Hapern, D. Inside the Nudge Unit, How small changes can make a big difference, London, Penguin, 2015.
Thaler, R.H., Sunstein, C.R. Nudge, Improving decisions about Health, Wealth and Happiness, New York, Penguin, 2009

 

1) Kahneman, D., Tversky, A. (1979) Prospect Theory: An Analysis of Decision under Risk, Econometrica, Vol. 47, No. 2. (Mar., 1979), pp. 263-292.
2) Halpern, D. Inside the Nudge Unit, s.3
3) http://www.oecd.org/gov/regulatory-policy/behavioural-insights-and-public-policy-9789264270480-en.htm