Svrček a mravce

Svrček a mravce

Nedávno sa mi v rámci mojich opätovných rodičovských povinností dostalo do rúk detské leporelo Svrček a mravce, na ktorom vyrastalo niekoľko generácií detí. Je o príbehu bezstarostného svrčka, ktorý si na rozdiel od pracovitých mravcov užíval leto a jeseň, podcenil prípravu zásob na zimu a nakoniec ho to takmer stálo život. Mravce ho pritom včasne varovali, ale on ich varovania bral na ľahkú váhu:

"Keď padne sniežik na náš hrad,
my nebudeme hladovať.
Múdry si miesto tancovania
na zimu zavčas jedlo zháňa."

Svrčkovi taká reč na smiech.
"Kdeže je zima, kde je sneh?
Ja svojou piesňou slávim leto,
medom ma hostí každý kvietok."

Podobne ako sa menia ročné obdobia aj ekonomiky prechádzajú svojimi ekonomickými cyklami. Slovenskej ekonomike sa momentálne darí, rastie pomerne slušným tempom, nezamestnanosť dosiahla historicky najnižšie hodnoty a takisto máme aj najnižší rozpočtový deficit v histórii samostatného Slovenska. Natíska sa pocit dobre odvedenej práce a úľavy ako keď roľník pozbiera úrodu a po žatve ide chystať dožinky.

Aj v oblasti verejných financií platí, že v dobrých časoch by sa mala vytvárať rezerva na zlé časy, kedy sa použije a pomôže zmierniť negatívne dopady ekonomického poklesu na domácnosti alebo sa mu dokonca úplne vyhnúť. Silné ekonomické prepady zanechávajú na ekonomike a ľuďoch hlboké rany, ktoré majú trvalý vplyv na zníženie výkonnosti ekonomiky. Aj preto jedno z hlavných poučení poslednej ekonomickej krízy je, že krajiny si potrebujú v dobrých časoch vybudovať dostatočný finančný vankúš, ktorý im pomôže oveľa lepšie preplávať nasledujúcimi krízami. Vankúš alebo rezervu, ktorú použijú v čase zimy, aby ľudia nemuseli obrazne povedané mrznúť a uťahovať opasky.

S konkrétnym návrhom vytvorenia takéhoto vankúša prišiel koncom marca Medzinárodný menový fond, v ktorom predstavil svoj návrh na vytvorenie makroekonomického stabilizačného fondu pre Eurozónu1, do ktorého by členské krajiny prispievali v dobrých časoch a z ktorého by automaticky dostávali prostriedky v ťažkých časoch, pričom dobré a ťažké časy definovali ako obdobie, kedy je miera nezamestnaných nižšia, resp. vyššia než jej priemer za posledných sedem rokov. To by malo zabezpečiť, aby žiadna z krajín nemohla byť neobmedzený čas čistým platcom, či čistým prijímateľom peňazí z tohto fondu2. Navyše dodržiavanie rozpočtových pravidiel v predchádzajúcich rokoch by bolo nutnou podmienkou na to, aby krajina mohla z tohto fondu čerpať.

Úskalím tohto návrhu na vytvorenie centrálnej fiškálnej kapacity je, že členské krajiny by prispievali do tohto fondu platbou 0,35% HDP ročne, čo by bola pomerne vysoká položka v rozpočte, na ktorú by si krajiny museli v dobrých časoch požičať resp. by o túto sumu pomalšie znižovali dlh. Takisto objem prostriedkov, ktorý by sa podarilo členským krajinám naakumulovať, by podľa simulácií bol pomerne nízky (niekde na úrovni 1-2 percent HDP), lebo takmer neustále by niektorá krajina poberala prostriedky z fondu. V čase hlbokej krízy by si takýto fond dokonca musel požičiavať. Preto je namieste otázka, či nie je jednoduchšie, politicky priechodnejšie a efektívnejšie, aby krajiny hospodárili s vyššími prebytkami a rýchlejšie znižovali svoje dlhy, než si požičiavali na príspevky do spoločného fondu, ktorý v čase hlbokej ekonomickej krízy aj tak bude prázdny. Z tohto pohľadu jednoduchšou alternatívou k centrálnej fiškálnej kapacite sú ambicióznejšie stanovené fiškálne ciele pre každú krajinu v podobe rýchlejšieho smerovania k vyrovnanému či prebytkovému rozpočtu.

Príbeh svrčka a mravcov skončil nakoniec pre svrčka v rozprávke veľmi dobre. Mravce ho zachránili a postarali sa o neho zo svojich úspor. To je ten šťastný rozprávkový záver pre deti, v realite by mravce svrčka asi bez milosti zjedli. Príbeh môže navodzovať určité analógie aj s vývojom v Eurozóne, v hlavných úlohách s Gréckom (bezstarostný svrček) a Nemeckom (pracovití mravci). Na rozdiel od rozprávky však v realite bola “záchrana” Grécka pre obe strany nepríjemná a žiadna z nich by si ju už nechcela zopakovať. Ak sa chceme z oboch príbehov poučiť, tak namiesto chystania dožiniek by sme sa mali usilovnejšie pripravovať na zimu, keďže máme na to ideálne podmienky a jasne cítime, že leto je tu. Keď padne prvý sneh, už bude neskoro.



Referencie:
Kubašta V., Novák J. Z.: Svrček a Mravce (SPN – Mladé letá)
Cerra V., Saxena S.C.: Crises, and Recoveries - A New Paradigm of the Business Cycle and its Policy Implications (WP/17/250, IMF)
European Commission: New budgetary instruments for a stable Euro Area within the Union framework (Dec 2017)
Bénassy-Quéré: Reconciling risk sharing with market discipline - A constructive approach to euro area reform (CERP Policy Insights No. 91, 2018)
Arnold N.G., Barkbu B.B., Ture H.E., Wang H., Yao J.: A Central Fiscal Stabilization Capacity for the Euro Area (SDN 1803, IMF)
 


1) V decembri 2017 prišla Európska komisia s návrhom na vytvorenie Stabilizačného fondu, kde jednou z alternatív bola možnosť zaistenia podpory v nezamestnanosti. Podobný návrh priniesla aj výzva 14 nemeckých a francúzskych ekonómov požadujúcich reformu eurozóny.
2) Aj napriek tomu, že nastavenie fondu by malo obmedziť vzniku trvalých transferov, podľa simulácií autorov niektoré krajiny by sa mohli stať čistými prijímateľmi a čistými platcami v agregátnom vyjadrení.