Pokazený automat

Pokazený automat

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prvýkrát vyhodnocovala stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2011. Od vtedy došlo k jej výraznému zlepšeniu. Potreba prijatia dodatočných opatrení sa znížila z hodnoty približne 7 % HDP na úroveň okolo 1 % HDP v roku 2017. Zároveň je potrebné povedať, že takmer dve tretiny zlepšenia sa udiali do roku 2015. Dôvodom je aj skutočnosť, že v roku 2012 boli prijaté parametrické zmeny v priebežnom pilieri dôchodkového systému, ktoré v podstatnej miere prispeli k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Naviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky dožitia od roku 2017 patrilo medzi kľúčové.

Podstatou tohto opatrenia je automatické prehodnocovanie dôchodkového veku tak, aby sa zvyšoval iba vtedy, ak podľa údajov Štatistického úradu SR žijeme čoraz dlhšie. Prípadná stagnácia, resp. pokles strednej dĺžky života sa premietne do stagnácie alebo poklesu dôchodkového veku. Ide o riešenie, ktoré v budúcnosti napriek veľmi nepriaznivej demografickej situácii pomôže udržať deficit dôchodkového systému na „financovateľných“ úrovniach, pričom zároveň ľudom zabezpečí dnešný štandard v dĺžke poberania dôchodku.

V prebiehajúcej diskusii o potrebe zavedenia hornej hranice dôchodkového veku (tzv. strop) sa opakovane objavujú argumenty, z ktorých väčšina vychádza z čiastkových alebo nesprávnych informácií. Rada ich pomenovala vo svojom stanovisku a tiež v analytickom komentári.

V kontraste s týmto návrhom bolo preto prekvapením, keď 13. septembra 2018 parlament hlasmi 133 poslancov (žiaden nehlasoval proti) schválil technickú novelu zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej sa dôchodkový vek nebude stanovovať v rokoch a dňoch, ale v rokoch a mesiacoch. Do automatu sa tak vniesla náhodnosť. Dôvodom je spôsob zaokrúhľovania medziročnej zmeny dôchodkového veku na celé mesiace, ktorý narúša doteraz platnú priamu väzbu na strednú dĺžku života a vnáša do systému neistotu v podobe zaokrúhľovacej odchýlky, ktorá sa postupne rokmi môže kumulovať. Dôsledkom môže byť zvýšenie dôchodkového veku pre veľkú časť populácie nad rámec toho, čo by naznačoval vývoj strednej dĺžky života. Podľa prepočtu na základe aktuálnej prognózy RRZ až do 8 mesiacov pre ročník 1976, čo je v protiklade so zámerom predkladateľov návrhu na zastropovanie dôchodkového veku.

Graf: Zmena dôchodkového veku spôsobená novým výpočtom na roky a mesiace



Na tento problém upozornila vo svojom stanovisku1 aj Vláda SR, ktorá explicitne „...navrhuje upustiť od návrhu zaokrúhľovania zvyšovania dôchodkového veku na mesiace...“, pričom jej stanovisko bolo pomerne detailne analyticky zdôvodnené.

Téma dôchodkového veku je spoločnosťou vnímaná veľmi citlivo. Aj keď nedostatky tejto novely je možné ďalšou legislatívou opraviť2, k téme treba pristupovať opatrne, s rozvahou a venovať dostatok času príprave analytických podkladov. Na ich základe je možné vysvetľovať občanom dôvody prijatia zmien a komunikovať im všetky s tým spojené dôsledky, nie len z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska.
 



1) Stanovisko vlády Slovenskej republiky, str. 6.
2) Zavedením „tieňového“ dôchodkového veku počítaného na roky s presnosťou na tisíciny, pričom tento by bol základom pre výpočty na nasledujúce roky. Ako dôchodkový vek by bol aplikovaný tieňový dôchodkový vek zaokrúhlený na celé mesiace (matematicky; na násobky 1/12 roka), čím sa zamedzí dlhodobému kumulovaniu zaokrúhľovacej odchýlky a zároveň bude naplnený zámer, ktorý chceli predkladatelia zákona dosiahnuť.