Ľudovít Ódor
Predchádzajúci člen RRZ
Na hrane
Komplexné zhodnotenie výsledkov za rok 2015 Radou bude zverejnené najneskôr zajtra
Eurostat zverejnil, že deficit slovenských verejných financií dosiahol v roku 2015 približne 3% z HDP (2,7% z HDP v roku 2014). Už druhý rok po sebe sa vláde nepodarilo udržať schodok pod plánovanou hodnotou (2,49%) a aj pre rok 2016 platí, že bez dodatočných opatrení je cieľ na úrovni 1,93% z HDP v nedohľadne. Potvrdzuje sa, že smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je zatiaľ len prázdna fráza a skôr platí filozofia „tri percentá a dosť“. Výsledky za rok 2015 hodnotím negatívne najmä z nasledujúcich dôvodov.
Eurostat zverejnil, že deficit slovenských verejných financií dosiahol v roku 2015 približne 3% z HDP (2,7% z HDP v roku 2014). Už druhý rok po sebe sa vláde nepodarilo udržať schodok pod plánovanou hodnotou (2,49%) a aj pre rok 2016 platí, že bez dodatočných opatrení je cieľ na úrovni 1,93% z HDP v nedohľadne. Potvrdzuje sa, že smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je zatiaľ len prázdna fráza a skôr platí filozofia „tri percentá a dosť“. Výsledky za rok 2015 hodnotím negatívne najmä z nasledujúcich dôvodov.
Prázdne reči?
Pri vzniku novej vládnej koalície je vždy zaujímavé sa pozrieť na to, čo mali jednotlivé strany vo volebných programoch. Poznačený profesionálnou deformáciou, ma pochopiteľne najviac zaujíma otázka verejných financií. Často sa stáva, že nová vláda sa necíti byť viazaná záväzkami tej predošlej, no v aktuálnej situácii by to malo byť inak, keďže strana Smer mala prevahu tak v uplynulom volebnom období ako aj teraz. Preto začnem rozpočtovými plánmi, ktoré vláda Smeru prezentovala Bruselu na konci minulého roka.
Pištoľníci v parlamente?
Prehľadnosť verejných financií na Slovensku sa za posledné roky výrazne zvýšila. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti priniesol oveľa viac svetla do toho, odkiaľ a kam smerujú verejné zdroje. Preto je pre mňa nepochopiteľné, prečo je nutné už druhý rok po sebe na konci schvaľovania rozpočtu v národnej rade porušiť viaceré zásady dobrého hospodára . Hovorím o zmenách v prognóze daní v parlamente.
Európska fiškálna rada
Naša rodina má nového člena. Európska komisia oznámila vznik Európskej fiškálnej rady (EFB). Prvé dojmy mám celkom zmiešané.
Fiškálna elita v Bratislave III.
Na konferencii sa diskutovalo aj o dvoch štúdiách ohľadom fiškálnych pravidiel a fiškálnych rád. Bývalý hlavný ekonóm OECD, Klaus Schmidt-Hebbel, a Raimundo Soto (Catholic University of Chile) skúmali, ktoré faktory najlepšie vysvetľujú prijatie fiškálnych pravidiel vo svete? Výsledky je možné zhrnúť nasledovne: pravdepodobnosť zavedenia fiškálnych pravidiel sa zvyšuje, ak je krajina dostatočne demokratická, má inflačné cielenie, je v zlej fiškálnej kondícii alebo keď volatilita príjmov a výdavkov rozpočtu je nízka. Xavier Debrun z MMF sa pozrel na možnú pridanú hodnotu fiškálnych rád. Zdôraznil ich signalizačnú funkciu ohľadom kompetentnosti vlády v oblasti rozpočtu. Práve preto je kľúčové, aby rady dostatočne jasne komunikovali smerom k verejnosti a aby mali možnosť ovplyvniť rozpočtový proces.
Fiškálna elita v Bratislave II.
Jednu z najzaujímavejších prednášok konferencie mal Eric Leeper z Indiana University. Vymenoval veľa dôvodov, prečo je fiškálna analýza „sakramentsky“ ťažká (niežeby to pre nás, fiškálnych ekonómov, bola veľmi prekvapivá informácia). Za najvážnejšie komplikácie považuje: ďalekosiahle následky fiškálnej politiky nad rámec hospodárskeho cyklu, veľa možných inštrumentov (rôzne dane a typy výdavkov), interakciu medzi menovými a fiškálnymi režimami alebo napríklad veľký vplyv politických faktorov. Z jeho pohľadu prináša koncept „fiškálneho limitu“ zaujímavú alternatívu ako odstrániť mnohé slabiny súčasných analýz pomocou jedného koherentného konceptu. Pri odhadovaní fiškálneho limitu je potrebné vziať do úvahy okrem očakávaní súkromného sektora aj demografický vývoj, politicko-ekonomické faktory alebo napríklad charakter šokov v ekonomike. Aplikácia na Slovensko je tu.
Fiškálna elita v Bratislave I.
Pre ekonómov (ale ľahkou formou)
Finančná kríza a jej následky priniesli množstvo nových výziev pre tvorcov hospodárskej politiky. Nekonvenčná menová politika, reštrukturalizácia štátneho dlhu, makro-prudenciálna politika alebo napríklad trvalá stagnácia sú koncepty, ktoré sme na vyspelom Západe považovali pred rokom 2008 za exotické. Dokonca nie som si istý, či sa dodnes podarilo k nim nájsť uspokojivé ekvivalenty v slovenskom jazyku. Niet divu, že tak centrálni bankári, ako aj ministri financií, museli často improvizovať a učiť sa za pochodu a z vlastných chýb. Bohužiaľ, aj výsledky tomu nasvedčujú: niektoré zásahy boli úspešné, kým iné znamenali len odďaľovanie skutočných riešení. V Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sme mali pocit, že je čas pozrieť sa do spätného zrkadla a zhrnúť najdôležitejšie ponaučenia z krízy pre fiškálnu politiku. Pozvali sme medzinárodne uznávaných ekonómov, aby na konferencii prezentovali svoje myšlienky v troch oblastiach: teória, inštitucionálny rámec a fiškálna politika. Tento blog (v troch pokračovaniach) je súkromným, a celkom isto aj subjektívnym, zhrnutím toho, čo na konferencii odznelo.
Finančná kríza a jej následky priniesli množstvo nových výziev pre tvorcov hospodárskej politiky. Nekonvenčná menová politika, reštrukturalizácia štátneho dlhu, makro-prudenciálna politika alebo napríklad trvalá stagnácia sú koncepty, ktoré sme na vyspelom Západe považovali pred rokom 2008 za exotické. Dokonca nie som si istý, či sa dodnes podarilo k nim nájsť uspokojivé ekvivalenty v slovenskom jazyku. Niet divu, že tak centrálni bankári, ako aj ministri financií, museli často improvizovať a učiť sa za pochodu a z vlastných chýb. Bohužiaľ, aj výsledky tomu nasvedčujú: niektoré zásahy boli úspešné, kým iné znamenali len odďaľovanie skutočných riešení. V Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sme mali pocit, že je čas pozrieť sa do spätného zrkadla a zhrnúť najdôležitejšie ponaučenia z krízy pre fiškálnu politiku. Pozvali sme medzinárodne uznávaných ekonómov, aby na konferencii prezentovali svoje myšlienky v troch oblastiach: teória, inštitucionálny rámec a fiškálna politika. Tento blog (v troch pokračovaniach) je súkromným, a celkom isto aj subjektívnym, zhrnutím toho, čo na konferencii odznelo.
Noví lobisti na scéne
Bratislava sa v septembri stala epicentrom diania pre európske fiškálne rady. Tretie stretnutie nezávislých strážnych psov rozpočtov na starom kontinente a mimoriadne kvalitne obsadená medzinárodná konferencia priniesli veľa inšpirácií do ďalšej práce. Okrem intelektuálneho obohatenia však majú tieto udalosti aj hmatateľný výsledok: formálnu dohodu 21 nezávislých európskych fiškálnych rád o založení spoločného Networku. Považujem to za míľnik na ceste k efektívnejšiemu fungovaniu európskeho fiškálneho rámca. Prečo?
Rozhadzovať alebo slúžiť?
Pár myšlienok ku kvalite verejných financií
Jedným z najdôležitejších ponaučení z krízy je, že ocitnúť sa v nej s vysokým dlhom môže byť veľmi nákladný špás. Masívne zadlženie totiž neohrozuje len budúce generácie, ale znemožňuje aj účinnú reakciu vlády na stabilizáciu ekonomiky. Okrem toho, dokáže významne sťažiť aj výkon menovej politiky a taktiež narušiť finančnú stabilitu krajiny. Práve preto mnohé medzinárodné inštitúcie, ako aj Európska únia nabádajú k postupnému znižovaniu dlhu. V európskom fiškálnom rámci došlo k mnohým významným zmenám, ktoré majú za cieľ nastaviť - pomocou pravidiel a nezávislých inštitúcií - dostatočne silné rozpočtové ohraničenia pre verejné financie. Snahou je zmierniť chronické sklony k deficitom, ktoré sme mohli vidieť, bohužiaľ, aj v dobrých časoch pred krízou.
Jedným z najdôležitejších ponaučení z krízy je, že ocitnúť sa v nej s vysokým dlhom môže byť veľmi nákladný špás. Masívne zadlženie totiž neohrozuje len budúce generácie, ale znemožňuje aj účinnú reakciu vlády na stabilizáciu ekonomiky. Okrem toho, dokáže významne sťažiť aj výkon menovej politiky a taktiež narušiť finančnú stabilitu krajiny. Práve preto mnohé medzinárodné inštitúcie, ako aj Európska únia nabádajú k postupnému znižovaniu dlhu. V európskom fiškálnom rámci došlo k mnohým významným zmenám, ktoré majú za cieľ nastaviť - pomocou pravidiel a nezávislých inštitúcií - dostatočne silné rozpočtové ohraničenia pre verejné financie. Snahou je zmierniť chronické sklony k deficitom, ktoré sme mohli vidieť, bohužiaľ, aj v dobrých časoch pred krízou.
Bezpečná úroveň dlhu
Ktoré hodnoty verejného dlhu sa dajú považovať za bezpečné? Je magická hranica predpísaná európskymi pravidlami - 60% z HDP – to najrozumnejšie, čo môžeme mať? Alebo máme radšej brať príklad od Estóncov (majú 10% z HDP), nebodaj od Japoncov (227% z HDP)? Na prvý pohľad jednoduchá otázka po dôkladnejších úvahách prerastie do veľmi komplikovaného problému.
Riziká z prevzatia záväzkov
Sú prípady, kedy sa vlády rozhodnú riešiť záväzky, ktoré nahromadili súkromné firmy. Či už je to v snahe ochrániť finančný systém krajiny (príliš veľkých) alebo drobných subdodávateľov (príliš malých), zvyčajne nie je možné problémy riešiť bez rizík pre verejné financie.
Kamarát ministra
Po vystúpení z procedúry nadmerného deficitu sa hlavným cieľom fiškálnej politiky stalo dosiahnutie približne vyrovnaného hospodárenia v roku 2017. RRZ považuje tento zámer síce za ambiciózny, avšak pri súčasnom makroekonomickom scenári za realistický. Vynára sa teda otázka, ako by bolo možné zastabilizovať dobré výsledky do budúcnosti dokončením reformy fiškálneho rámca?
Vedci a alchymisti
Traduje sa, že prvý zákon ekonómie hovorí, že pre každého ekonóma existuje rovnaký ekonóm s opačným názorom. Druhý zákon ekonómie tvrdí, že obidvaja sa mýlia. Je veľa dôvodov prečo vznikajú podobné vtipy (sčasti oprávnene), avšak netreba zabúdať ani na to, že za posledné desaťročia sú oblasti, kde výkon hospodárskej politiky napredoval. Pre niektorých to bude znieť čudne, ale menová politika prešla obrovskou transformáciou od čias „veľkej inflácie“ v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Zo strašiaka pomocník
Vlani som bol medzi prvými, ktorí upozornili na možné komplikácie v dôsledku príchodu novej metodiky ESA2010 pre verejné financie na Slovensku. Len som si nebol istý, „či sa nakoniec nájde dostatok odvahy na odsúhlasenie zmien v pôvodnom rozsahu a s navrhnutým harmonogramom“. Realita priniesla veľké prekvapenie, keď zmena metodiky síce mierne zvýšila deficit za minulý rok, ale na druhej strane viedla aj k významnému poklesu dlhu. Čo sa stalo?
Bruselské výzvy
Hospodárska politika je vtedy solídna, ak je založená na najlepších vedomostiach z teórie a praxe. K tomu je však potrebné na jednej strane jasne robiť relevantný ekonomický výskum a na strane druhej aj tvorcovia hospodárskej politiky by mali byť ochotní počúvať rady ekonómov. Aby táto komunikácia fungovala lepšie, v Bruseli odštartovali projekt Coeure, s cieľom naformulovať stratégiu financovania ekonomického výskumu v nasledujúcom programovom období (viac na www.coeure.eu).
Kompaktný guláš
Nebolo to až tak dávno, kedy prezident Európskej centrálnej banky podmienil použitie svojej zbrane veľkého kalibru (program OMT) akýmsi „fiškálnym kompaktom“. Keďže v hre bola samotná existencia eurozóny, takmer všetky členské štáty – s výnimkou Českej republiky a Veľkej Británie – podpísali vo veľkej rýchlosti medzištátnu Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii. Za zložitým názvom sa skrýva najmä požiadavka na približne vyrovnaný rozpočet, ktorý sa familiárne nazýva fiškálny kompakt.
Rast a konsolidácia
Slovensku sa v uplynulom roku podarilo splniť záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu (PSR). Deficit verejných financií podľa údajov Eurostatu klesol pod 3% z HDP a približne rovnakú hodnotu dostaneme aj keď prvotné číslo očistíme o dočasné vplyvy (tzv. štrukturálne saldo). Európska Komisia preto navrhla ukončiť v prípade Slovenska procedúru nadmerného deficitu (EDP), v ktorej krajinám hrozia vážne finančné sankcie. Otázkou však zostáva ako ďalej vo verejných financiách, aké tempo konsolidácie je optimálne zvoliť na nasledujúce roky aj vo väzbe na ekonomický rast?
Dve novinky
V najnovšej správe o dlhodobej udržateľnosti sme priniesli dve novinky, ktoré zaujímavým spôsobom rozširujú pohľad na verejné financie. Prvou sú generačné účty a druhou väzby medzi vývojom deficitu a dlhu a ekonomickým rastom. O čo v nich ide?
Zápisník z Perugie 2014
Talianska centrálna banka zorganizovala v poradí už šestnástu konferenciu o verejných financiách v zelenom srdci krajiny – Umbrii. Bolo prezentovaných 19 zaujímavých štúdií a na záver sa konala panelová diskusia aj za účasti Marca Butiho, generálneho riaditeľa pre ekonomické a finančné záležitosti Európskej komisie. Čo je teda nového vo fiškálnom svete?
Rozrastajúca sa rodina
Keď sme v roku 2009 písali s Mišom Horváthom štúdiu o novom fiškálnom rámci, na svete bolo len zopár krajín, ktoré mali nezávislé fiškálne inštitúcie (v Európe len sedem). S príchodom finančnej krízy a následného nárastu verejných dlhov však ich počet začal rásť ako huby po daždi. Pracovná skupina OECD zameraná na tieto inštitúcie preto musí každý rok pridať viac stoličiek k rokovaciemu stolu. Podľa môjho názoru sa postupne zvyšuje aj kvalita diskusie.