Ľudovít Ódor
Na hrane
Eurostat zverejnil, že deficit slovenských verejných financií dosiahol v roku 2015 približne 3% z HDP (2,7% z HDP v roku 2014). Už druhý rok po sebe sa vláde nepodarilo udržať schodok pod plánovanou hodnotou (2,49%) a aj pre rok 2016 platí, že bez dodatočných opatrení je cieľ na úrovni 1,93% z HDP v nedohľadne. Potvrdzuje sa, že smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je zatiaľ len prázdna fráza a skôr platí filozofia „tri percentá a dosť“. Výsledky za rok 2015 hodnotím negatívne najmä z nasledujúcich dôvodov.
Prázdne reči?
Pištoľníci v parlamente?
Európska fiškálna rada
Fiškálna elita v Bratislave III.
Fiškálna elita v Bratislave II.
Fiškálna elita v Bratislave I.
Finančná kríza a jej následky priniesli množstvo nových výziev pre tvorcov hospodárskej politiky. Nekonvenčná menová politika, reštrukturalizácia štátneho dlhu, makro-prudenciálna politika alebo napríklad trvalá stagnácia sú koncepty, ktoré sme na vyspelom Západe považovali pred rokom 2008 za exotické. Dokonca nie som si istý, či sa dodnes podarilo k nim nájsť uspokojivé ekvivalenty v slovenskom jazyku. Niet divu, že tak centrálni bankári, ako aj ministri financií, museli často improvizovať a učiť sa za pochodu a z vlastných chýb. Bohužiaľ, aj výsledky tomu nasvedčujú: niektoré zásahy boli úspešné, kým iné znamenali len odďaľovanie skutočných riešení. V Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sme mali pocit, že je čas pozrieť sa do spätného zrkadla a zhrnúť najdôležitejšie ponaučenia z krízy pre fiškálnu politiku. Pozvali sme medzinárodne uznávaných ekonómov, aby na konferencii prezentovali svoje myšlienky v troch oblastiach: teória, inštitucionálny rámec a fiškálna politika. Tento blog (v troch pokračovaniach) je súkromným, a celkom isto aj subjektívnym, zhrnutím toho, čo na konferencii odznelo.
Noví lobisti na scéne
Rozhadzovať alebo slúžiť?
Jedným z najdôležitejších ponaučení z krízy je, že ocitnúť sa v nej s vysokým dlhom môže byť veľmi nákladný špás. Masívne zadlženie totiž neohrozuje len budúce generácie, ale znemožňuje aj účinnú reakciu vlády na stabilizáciu ekonomiky. Okrem toho, dokáže významne sťažiť aj výkon menovej politiky a taktiež narušiť finančnú stabilitu krajiny. Práve preto mnohé medzinárodné inštitúcie, ako aj Európska únia nabádajú k postupnému znižovaniu dlhu. V európskom fiškálnom rámci došlo k mnohým významným zmenám, ktoré majú za cieľ nastaviť - pomocou pravidiel a nezávislých inštitúcií - dostatočne silné rozpočtové ohraničenia pre verejné financie. Snahou je zmierniť chronické sklony k deficitom, ktoré sme mohli vidieť, bohužiaľ, aj v dobrých časoch pred krízou.
Bezpečná úroveň dlhu
Riziká z prevzatia záväzkov
Kamarát ministra
Vedci a alchymisti
Traduje sa, že prvý zákon ekonómie hovorí, že pre každého ekonóma existuje rovnaký ekonóm s opačným názorom. Druhý zákon ekonómie tvrdí, že obidvaja sa mýlia. Je veľa dôvodov prečo vznikajú podobné vtipy (sčasti oprávnene), avšak netreba zabúdať ani na to, že za posledné desaťročia sú oblasti, kde výkon hospodárskej politiky napredoval. Pre niektorých to bude znieť čudne, ale menová politika prešla obrovskou transformáciou od čias „veľkej inflácie“ v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Zo strašiaka pomocník
Bruselské výzvy
Hospodárska politika je vtedy solídna, ak je založená na najlepších vedomostiach z teórie a praxe. K tomu je však potrebné na jednej strane jasne robiť relevantný ekonomický výskum a na strane druhej aj tvorcovia hospodárskej politiky by mali byť ochotní počúvať rady ekonómov. Aby táto komunikácia fungovala lepšie, v Bruseli odštartovali projekt Coeure, s cieľom naformulovať stratégiu financovania ekonomického výskumu v nasledujúcom programovom období (viac na www.coeure.eu).