Ľudovít Ódor

Predchádzajúci člen RRZ
1|2|3

Spoločný menovateľ

Ako by mala vyzerať ďalšia integrácia v rámci eurozóny? Čo sa môžeme naučiť od fungujúcich federácií vo svete? To sú otázky, na ktoré sa snažia výskumníci Medzinárodného menového fondu (MMF) nájsť odpovede. Výsledkom by mala byť publikácia, ktorá načrtne nevyhnutné základné kamene novej architektúry bez ktorých by jednotná mena nemohla fungovať efektívne v budúcnosti. Ide teda o akési nutné minimum ďalšej integrácie a vybudovania pevnejších inštitúcií. Keďže téma nie je bez kontroverzií, prvotné analýzy sa konfrontujú s názormi medzinárodných expertov. Jednej takejto diskusie som sa zúčastnil v Paríži. Bez nároku na úplnosť ponúkam moje postrehy.  

Rozpočet

Minister financií každý rok predkladá na rokovanie vlády „diétnu“ verziu rozpočtu do 15. augusta. Reálne politické rozhodovanie a konečné kontúry sa zvyčajne objavujú až v októbri. Práve preto aj RRZ svoj komplexný pohľad ponúka až po predložení návrhu „zákona roka“ do parlamentu. Už teraz je však možné poukázať na niektoré zaujímavosti. Tu sú moje prvé myšlienky po prečítaní dokumentu, tiež v „light“ verzii.

Zázraky vo verejných financiách

Nedávno som diskutoval so študentmi o rôznych ekonomických školách a ich vplyve na súčasnú hospodársku politiku. Ako učebnú pomôcku som použil staré vtipy:
  • Koľko liberálnych ekonómov treba na výmenu žiarovky? Ani jedného. Ak by výmena bola skutočne potrebná, voľný trh by ju už dávno uskutočnil.
  • Koľko keynesiánskych ekonómov treba na výmenu žiarovky? Všetkých. Zvýšime tým zamestnanosť, agregátnu spotrebu a v konečnom dôsledku hrubý domáci produkt.

Lepšie merače

Transparentnosť vo verejných financiách je aspoň tak dôležitá ako rôzne numerické pravidlá. Slovensko zavedením konceptu čistého bohatstva urobilo výrazný krok vpred pri sprehľadnení svojich financií. Potešujúce je, že pozitívne zmeny sa chystajú aj pri meraní dlhu a deficitu, ktoré zverejňuje Eurostat (prechod z ESA95 na ESA2010). Na stole sú návrhy, ktoré by mali vylepšiť vykazovanie týchto kľúčových veličín. O aké zmeny ide?

Opatrný štart

Pakt stability a rastu nikdy nemal imidž tvrdého strážneho psa rozpočtovej zodpovednosti medzi ekonómami. Po niekoľkých zlyhaniach v minulosti prišla veľká revízia v roku 2011 (v rámci tzv. „6Packu“) a do slovníka fiškálnych pravidiel v Európe sa zaradil aj nový pojem v podobe „fiškálneho kompaktu“. Viac automatické sankčné mechanizmy, viac dôrazu na dlh a na dosiahnutie približne vyrovnaného rozpočtu (po odrátaní cyklických vplyvov a jednorazových efektov) mali významne zlepšiť fiškálnu disciplínu v členských štátoch eurozóny. Preto som bol zvedavý, ako budú nové európske pravidlá aplikované v praxi. Musím povedať, že prvé dojmy sú zmiešané. Niektoré signály považujem za povzbudzujúce, iné svedčia o benevolentnosti pri aplikácii nových nariadení.

Chyba v Matrixe

Hlavný hrdina odhalil chybu v Matrixe a odteraz už nebudeme žiť vo virtuálnej realite rozpočtových škrtov. Dlh nám neškodí, môžeme smelo stimulovať. A aké jednoduché to bolo! Stačilo natiahnuť pár buniek v exceli. Pekný príbeh, ale nemali by ste ho hľadať medzi dokumentárnymi filmami ale skôr na poličke so sci-fi.

Zápisník z Perugie

Kto by odmietol vypočuť si 40 prezentácií plných rovníc, gréckej abecedy a grafov? Musím povedať, že z ekonómov zaoberajúcich sa fiškálnou politikou len málokto. Aj preto sa mohol konať už 15. ročník úspešného workshopu o rozpočtových záležitostiach, ktoré organizuje talianska centrálna banka.
 
V tomto roku bol ústrednou témou vzťah medzi fiškálnou politikou a makroekonomickými nerovnováhami. Ako každý rok, aj teraz ma zaujali viaceré štúdie a rozhodol som sa napísať o štyroch témach, ktoré najviac rezonovali na prednáškach ako aj v „zákulisných“ diskusiách (teda z môjho subjektívneho pohľadu).

Evolúcia fiškálnych rád

Pred dvadsiatimi rokmi som čítal knihu s názvom Každý je inak rovnaký. Podobné motto by mohla mať aj evolúcia fiškálnych rád v poslednom období. Na konferenciách na túto tému sa vždy zdôrazňuje dôležitosť prispôsobiť základné charakteristiky „strážcov dlhu“ národným špecifikám. A to sa presne deje. Niektoré fiškálne rady majú jedného šéfa, inde viac ako desať. V jednom prípade patria pod parlament, v inej krajine sú nezávislou inštitúciou. Veľa rozdielov sa dá nájsť aj v spôsobe financovania, menovania členov alebo napríklad výšky rozpočtu. Napriek výraznej rôznorodosti, mám pocit, že ich základné úlohy sa vykryštalizovali. 

Dobré rady pre rady

Nezávislé fiškálne inštitúcie a parlamentné rady sú v móde. Rastú ako huby po daždi, väčšinou ako reakcia na finančnú krízu. Krajiny sa aj takýmto spôsobom snažia spevniť rozpočtovú disciplínu a zvýšiť svoju dôveryhodnosť. V klube OECD už pôsobí 15 takýchto inštitúcií (vrátane Slovenska). Na báze skúseností a najlepšej praxe zo sveta, OECD pripravila zoznam 23 princípov pri kreovaní nezávislých fiškálnych inštitúcií. Je to zoznam odporúčaní, ktoré by mali pomôcť, aby fiškálne rady fungovali efektívne, profesionálne a aby si našli pevné miesto medzi základnými verejnými inštitúciami.
1|2|3