Ivan Šramko

Predseda RRZ
Ako v budúcnosti riešiť dôchodky

Ako v budúcnosti riešiť dôchodky

Keď sa, žiaľ, až po schválení stropu dôchodkového veku rozpútal nevídaný záujem médií o vystúpenia a diskusie, zostal som z toho trochu zaskočený. Prvé ambície o zastropovanie sa totiž objavili pred viac než rokom. Odvtedy sme sa ako rada, zodpovedná za sledovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a v snahe zabezpečiť hlavný cieľ ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti – dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, snažili aktívne komunikovať dôsledky pre rozpočet, občanov či podnikateľský sektor. Vydali sme viacero materiálov, ktoré vysvetľovali, že celý návrh nie je dostatočne odborne vyargumentovaný, spoločenská mienka bola ovplyvňovaná viac emóciami ako skutočnými faktami a nebol žiadny záujem zo strany politikov viesť odbornú debatu o tomto návrhu. Rovnako priestor v médiách nebol v takom rozsahu a s takými účastníkmi, ako by si toto závažné opatrenie vyžadovalo.

Správne odpovede na správne otázky

V ostatnom roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila analýzu dôsledkov návrhu na zavedenie stropu dôchodkového veku. Zaznamenali sme mnoho pozitívnych ohlasov, ale objavujú sa aj reakcie, z ktorých je jasné, že ich autori nepochopili úlohu Rady a nesprávne interpretujú naše závery.

Pokazený automat

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prvýkrát vyhodnocovala stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2011. Od vtedy došlo k jej výraznému zlepšeniu. Potreba prijatia dodatočných opatrení sa znížila z hodnoty približne 7 % HDP na úroveň okolo 1 % HDP v roku 2017. Zároveň je potrebné povedať, že takmer dve tretiny zlepšenia sa udiali do roku 2015. Dôvodom je aj skutočnosť, že v roku 2012 boli prijaté parametrické zmeny v priebežnom pilieri dôchodkového systému, ktoré v podstatnej miere prispeli k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Naviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky dožitia od roku 2017 patrilo medzi kľúčové.

Nie len deficit, ale už aj dlh je dôležitý

Pri tvorbe rozpočtu verejnej správy sa stanovujú základné fiškálne ciele. Diskusia sa doteraz prevažne viedla okolo úrovne defictu. Posudzovala sa jeho výška, medziročná zmena, rôzne ďalšie doplnkové analytické ukazovatele ako napríklad konsolidačné úsilie. Smerovanie fiškálnej politiky sa vnímalo len cez deficit a tak sa k tomu pristupovalo aj pri tvorbe rozpočtu. Ostatné dôležité ukazovatele, ako je napríklad dlh verejnej správy, bol častokrát len štatistickým výsledkom a odrazom stanovených cieľov v oblasti deficitu a ignoroval sa jeho očakávaný vývoj vo viacročnej perspektíve.