Monitoring vývoja verejných financií

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má povinnosť monitorovať  a hodnotiť vývoj verejných financií. V praxi to znamená hodnotenie vládou predkladaných materiálov, najmä rozpočtu verejnej správy. Rozpočet verenej správy predstavuje základný dokument, ktorým vláda realizuje hospodársku politiku. Je preto dôležité aby stanovené ciele ako aj vplyvy opatrení boli postavené na realistických predpokladoch. Cieľom je poskytnúť odbornej aj laickej verejnosti nezávislý pohľad na rozpočet, posúdiť realistickosť stanovených cieľov a poukázať okrem krátkodobých aj na dlhodobé vplyvy prijatých opatrení. Okrem toho hodnotí rozpočet z pohľadu dodržiavania národných a EÚ pravidiel.
 
RRZ vypracováva správu o vývoji verejných financií zvyčajne dvakrát ročne, po predložení východísk rozpočtu na vládu (apríl) a po predložení návrhu rozpočtu do parlamentu (október).
1|2

Strednodobý fiškálny výhľad na roky 2021 až 2024

RRZ konštatuje, že vládou cielený deficit na úrovni 3,8% HDP do konca roku 2024 bez dôchodkovej reformy by mohol zhoršiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,5 percenta. Dôvodom je skutočnosť, že štrukturálny deficit sa bude automaticky, aj bez opatrení vlády, postupne zlepšovať na lepšiu úroveň s akou uvažuje vláda. Verejné financie by tak nielen naďalej zostali v pásme najvyššieho rizika, ale riziká pre ich udržateľnosť by sa ešte zvýšili.

RRZ odporúča, aby vláda predstavila jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň 3% HDP a zároveň zlepšiť udržateľnosť verejných financií bezpečne do pásma stredného rizika. Takéto zlepšenie udržateľnosti môže vláda dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu alebo prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom, ako napr. dôchodkovou reformou. Samotné potenciálne riziká v budúcom pandemickom vývoji by nemali byť dôvodom absencie takýchto štrukturálnych opatrení, nakoľko prípadnú pandemickú pomoc ekonomike je vždy možné riešiť dočasnými, v prípade potreby aj masívnejšími opatreniami, resp. presunom investícií z budúcnosti do prítomnosti.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2020

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP. Pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Za prudkým nárastom deficitu bola predovšetkým pandémia, ktorá znížila výkonnosť ekonomiky a príjmy verejnej správy a vyžiadala si nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP.

Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023

Verejným financiám chýba dlhodobý ozdravný plán aj ústavne ukotvená udržateľná dôchodková reforma.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2020 až 2023

Vláda v Programe stability SR na roky 2020 až 2023 schválila strednodobé ciele, ktoré vychádzajú z jej odhadu deficitu verejných financií na rok 2020 vo výške 8,4 % HDP. V porovnaní so schváleným rozpočtom, ktorý predpokladal deficit na úrovni 0,5 % HDP, ide o bezprecedentný nárast deficitu za veľmi krátke obdobie.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2019

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2019 úroveň 1,30 % HDP, čo znamená nesplnenie cieľa vyrovnaného hospodárenia s najvyššou odchýlkou od roku 2010. K zhoršeniu deficitu v prevažnej miere prispelo naplnenie rizík identifikovaných Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v schválenom rozpočte, na ktoré vláda reagovala nedostatočne.

Informácia k aktuálnemu vývoju verejných financií

Napriek priaznivému vývoju ekonomiky sa v rokoch 2018 a 2019 nepodarilo splniť rozpočtové ciele a vytvoriť dostatočný fiškálny priestor pre prípadné spomalenie ekonomiky a riešenie negatívnych šokov. Nesplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2019 a schválenie dodatočných opatrení na rok 2020 zvýšili riziko, že bez prijatia zásadných opatrení deficit vzrastie na úroveň 2,4 % HDP v roku 2020 a do roku 2022 môže presiahnuť úroveň 3% HDP. To by viedlo k prekročeniu štvrtej hranice dlhovej brzdy spojenej s požiadavkou, aby vláda a samosprávy predložili vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Predpokladáme, že dopady koronavírusu COVID-19 na výdavky rozpočtu a nepriamo cez ekonomické spomalenie aj na jeho príjmy prispejú k ďalšiemu prehlbovaniu rozpočtového deficitu.

Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022

Vláda predložila Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, v ktorom odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. Vláda tak v oblasti rozpočtovej politiky nepredpokladá splnenie svojho vlastného cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení. V roku 2020 návrh rozpočtu predpokladá medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 % HDP. Rozpočtovým cieľom v rokoch 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, pričom vláda priznáva, že v súčasnosti nemá pre tieto roky pripravené opatrenia, ktoré by viedli k jeho dosiahnutiu.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2019 až 2022

Vláda v Programe stability SR na roky 2019 až 2022 schválila strednodobé ciele, ktoré predpokladajú zníženie deficitu verejnej správy z 0,7 % HDP v roku 2018 na vyrovnané saldo v rokoch 2019 až 2022. V porovnaní so schváleným Rozpočtom verejnej správy na roky 2019 až 2021 sa rozpočtové ciele na roky 2020 a 2021 mierne zhoršili. Naplnenie týchto cieľov by podľa Ministerstva financií SR (MF SR) znížilo podiel hrubého dlhu na HDP z 48,9 % v roku 2018 na 44,6 % v roku 2022, čo by aj po zohľadnení poklesu sankčných hraníc ústavného zákona znamenalo, že hrubý dlh by zostal počas tohto obdobia mimo sankčných pásiem. Program stability obsahuje opatrenia najmä na strane výdavkov, ktorých celkový vplyv podľa MF SR zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Stanovisko RRZ vychádza z programu stability, ako aj z dodatočných podkladov od MF SR.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2018 úroveň 0,70 % HDP, čo je menej ako rozpočtovaný cieľ na úrovni 0,83 % HDP. Hrubý dlh dosiahol úroveň 48,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 1,0 % HDP a prvýkrát od roku 2012 klesol mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Údaje o deficite a dlhu zverejnil Eurostat 23. apríla 2019, pričom ide o predbežné údaje, ktoré sa budú spresňovať v októbri 2019. Eurostat zároveň vyjadril výhradu voči kvalite údajov odoslaných Štatistickým úradom SR týkajúcich sa zaznamenania výdavkov na samostatných účtoch. Prípadná revízia môže viesť k zhoršeniu výsledného deficitu za rok 2018 o 0,3 % HDP.

Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021

Priaznivé ekonomické podmienky výrazným spôsobom prispievajú k zlepšovaniu hospodárenia verejných financií. Z pohľadu naplnenia zámerov zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda v návrhu rozpočtu nevyužíva tieto pozitíva na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Voči rozpočtovým cieľom existujú v roku 2019 a 2020 riziká na úrovni 0,6 % HDP, čo by v prípade ich naplnenia znamenalo, že dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 a vyrovnaného rozpočtu v roku 2020 bude možné len prijatím dodatočných opatrení. Úroveň dlhu by mala klesnúť v roku 2018 mimo sankčných pásiem, v rokoch 2019 až 2021 však existuje riziko mierneho prekročenia prvej hranice. Vládou plánované zlepšenie hospodárenia v roku 2019 bude prispievať k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ciele v rokoch 2020 a 2021, ktoré zhoršujú hospodárenie vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík, budú viesť naopak k celkovému zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti. Transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu by sa zvýšila posilnením záväznosti používania daňových prognóz schválených nezávislým výborom a nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2018 až 2021

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vníma pozitívne, že nová vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu verejnej správy smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a vyrovnaného rozpočtu do roku 2020. Splnenie týchto cieľov by prispelo k zlepšeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,7 % HDP. Pri súčasných predpokladoch si bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných verejných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,4 % HDP, čo by znamenalo stanovenie rozpočtového cieľa na úrovni štrukturálneho prebytku 0,4 % HDP v roku 2021. Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu o 1,0 % HDP v roku 2019 v porovnaní so schváleným Rozpočtom verejnej správy na roky 2018 až 2020 pri súčasnom zhoršení rozpočtového cieľa na rok 2019 odkladá potrebné zlepšenie fiškálnej pozície Slovenska do ďalších rokov. Stanovovanie konsolidačných cieľov na Slovensku dlhodobo vychádza prevažne z požiadaviek vyplývajúcich z európskych pravidiel. Podľa RRZ nedostatočne zohľadňuje požiadavky národných fiškálnych pravidiel, najmä v oblasti rýchlejšieho znižovania dlhu verejnej správy a zabezpečenia dlhodobo udržateľných verejných financií.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2017

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2017 úroveň 1,04 % HDP, čím sa na rozdiel od rokov 2014 až 2016 podarilo splniť rozpočtovaný cieľ, ktorý bol na úrovni 1,29 % HDP. Hrubý dlh dosiahol úroveň 50,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 1,8 % HDP a zostal v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.

Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020

Z pohľadu naplnenia zámerov zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda v návrhu rozpočtu v dostatočnej miere nevyužíva priaznivé ekonomické podmienky na zrýchlenie konsolidácie. Nízka záväznosť strednodobého rozpočtového rámca umožnila vláde predložiť návrh rozpočtu, ktorý opätovne zhoršuje ciele v oblasti salda rozpočtu a na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2020 bude potrebné prijať dodatočné opatrenia. Voči rozpočtovým cieľom existujú riziká na úrovni 0,6 až 0,8 % HDP ročne, čo by v prípade ich naplnenia znamenalo, že pri súčasných makroekonomických predpokladoch bude dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v horizonte rozpočtu možné len prijatím zásadnejších konsolidačných opatrení. Rada odhaduje, že po zohľadnení rizík návrhu rozpočtu by úroveň dlhu klesla na 47,5 % HDP na konci roku 2020, čím by zostal v prvom sankčnom pásme. Očakávané zhoršenie deficitu v roku 2017 a negatívne vplyvy opatrení v dôchodkovom systéme mierne zhoršujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Pre udržanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je nevyhnutným predpokladom dosiahnutie vládou deklarovaných cieľov v podobe vyrovnaného hospodárenia do roku 2020. Transparentnosť sa zlepšila poskytnutím detailnejších informácií v oblastiach, ktoré boli predmetom revízie výdavkov v rámci projektu Hodnota za peniaze. V oblasti zrozumiteľnosti spôsobu dosiahnutia rozpočtových cieľov a jednotlivých opatrení došlo v návrhu rozpočtu k zhoršeniu transparentnosti.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2017 až 2020

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vníma pozitívne, že vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu verejnej správy smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a vyrovnaného rozpočtu do roku 2019. Splnenie týchto cieľov je nevyhnutným predpokladom pre zachovanie dlhodobo udržateľných verejných financií. Po splnení cieľa v roku 2020 si však pri súčasných predpokladoch bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných verejných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,3 % HDP . Znamená to, že v strednodobom horizonte by sa mali využiť priaznivé ekonomické podmienky, ako aj úspory z už prijatých opatrení v priebežnom dôchodkovom systéme na dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 0,4 % HDP v roku 2020 a zníženie dlhu na úroveň 43,5 % HDP.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2016 úroveň 1,68 % HDP, čím sa na rozdiel od rokov 2014 a 2015 podarilo splniť rozpočtovaný cieľ, ktorý bol na úrovni 1,93 % HDP. Po očistení o vplyv hospodárskeho cyklu a dočasných vplyvov štrukturálny deficit dosiahol úroveň 1,9 % HDP a medziročne sa zlepšil o 0,8 % HDP. Hrubý dlh dosiahol aj vďaka jednorazovým príjmom úroveň 51,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 0,2 % HDP a zostal v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla. 

Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019

Nová vláda v apríli 2016 rozhodla o posunutí termínu splnenia strednodobého cieľa z roku 2017 do roku 2019 a nevyužíva tak pozitívne vplyvy, vrátane priaznivého ekonomického vývoja, na zrýchlenie konsolidácie a zníženie dlhu mimo sankčných pásiem, čo rada hodnotí negatívne najmä z pohľadu zámerov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Rada hodnotí pozitívne, že návrh rozpočtu špecifikuje väčšinu opatrení zapracovaných v rozpočte a fiškálny rámec v rokoch 2018 a 2019 je v porovnaní s doterajšou praxou postavený na realistickejších predpokladoch. Napriek tomu, že rada identifikovala riziká a na dosiahnutie rozpočtových cieľov je potrebné prijať dodatočné opatrenia, splnenie strednodobého cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu v roku 2019 možno považovať za realistické. Posunutím termínu splnenia strednodobého cieľa a priaznivým makroekonomickým vývojom, ktorý v najväčšej miere prispeje k zníženiu deficitu, bol vytvorený priestor na zlepšenie deficitu bez nutnosti prijímať významné konsolidačné opatrenia. Úroveň dlhu by podľa návrhu rozpočtu aj odhadu RRZ mala ku koncu roka 2019 zostať v prvom sankčnom pásme. Aj napriek tomu, že splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 je realistické, bolo by žiadúce, aby vláda prijala ďalšie opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem a využila prípadné neočakávané pozitívne vplyvy na zrýchlenie konsolidácie.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2016 až 2019

Vláda schválila v rámci Programu stability SR na roky 2016 až 2019 strednodobé ciele, ktoré predpokladajú znižovanie deficitu verejnej správy a zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Ich naplnenie by malo tiež zabezpečiť zníženie úrovne dlhu do konca roka 2019 mimo sankčných pásiem dlhového limitu, a to aj napriek postupnému klesaniu jeho hraníc od roku 2018. Strednodobý rozpočtový rámec vychádza z realistických predpokladov o vývoji makroekonomického prostredia a daňových a odvodových príjmov, ktoré boli schválené príslušnými výbormi vo februári 2016. V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2016 až 2018 sú ciele menej ambiciózne, keď došlo k posunu termínu splnenia strednodobého cieľa o dva roky, z roku 2017 na rok 2019. Program stability špecifikuje najmä opatrenia zvyšujúce deficit, naopak opatrenia znižujúce deficit nie sú dostatočne vysvetlené. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zároveň identifikovala viaceré významné riziká, ktoré zvyšujú potrebu prijímania dodatočných opatrení na dosiahnutie cieľov. RRZ odhaduje, že ak by vláda neprijala žiadne ďalšie opatrenia, deficit verejnej správy by v roku 2016 mohol dosiahnuť úroveň 2,5 % HDP s následným postupným poklesom na 1,0 % HDP v roku 2019.

Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2015

Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2015 úroveň 2,97 % HDP, čím sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 2,49 % HDP. Po očistení o vplyv hospodárskeho cyklu a dočasných vplyvov štrukturálny deficit dosiahol úroveň 2,6 % HDP a druhý rok po sebe sa medziročne zhoršil o 0,1 % HDP. Hrubý dlh dosiahol aj vďaka jednorazovým príjmom úroveň 52,9 % HDP, čo je oproti predpokladom rozpočtu menej o 1,5 % HDP a klesol z druhého do prvého sankčného pásma dlhového pravidla. 

Hodnotenie rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila aktualizáciu hodnotenia rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 v nadväznosti na schválený zákon o štátnom rozpočte  v parlamente. Hodnotenie zohľadňuje aj informácie, ktoré ministerstvo financií dodatočne zverejnilo – list adresovaný Európskej komisii, aktualizáciu prognózy Výboru pre daňové prognózy a schválený Rozpočet verejnej správy na roky 2016 až 2018.

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2016 až 2018

Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2016 až 2018

Vládou schválené strednodobé ciele na roky 2016 až 2018 potvrdzujú zámer vlády pokračovať v znižovaní deficitu verejnej správy a zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií. RRZ hodnotí pozitívne, že vláda naďalej prezentuje svoj zámer dosiahnuť približne vyrovnaný rozpočet v roku 2017. Dodržiavanie tohto záväzku na európskej úrovni môže zvýšiť kredibilitu Slovenska v očiach investorov. Na druhej strane, načrtnutý spôsob dosiahnutia strednodobého cieľa prináša so sebou viacero rizík.
1|2