Aktuálny vývoj dlhu SR

Dlhová brzda Aktuálny vývoj dlhu SR Porovnanie výšky dlhov v EÚ

Aktuálny vývoj dlhu SR

Podľa údajov zverejnených Eurostatom hrubý dlh verejnej správy na konci septembra dosahoval 41 326 mil. eur (53,5 % HDP). Odhaduje sa, že na konci roku 2015 dosiahne výšku 40 969 mil. eur (52,6 % HDP). V priebehu októbra až decembra 2015 sa dlh znížil o 358 mil. eur (0,5 % HDP), čo bolo spôsobené splátkou štátnych pokladničných poukážok vo výške 440 mil. eur (0,6 % HDP) a predčasnými splátkami dlhu vo výške 365 mil. eur (0,5 % HDP). Nový štátny dlh bol vydaný vo výške 445 mil. eur (0,6 % HDP). Odhadovaný rast nominálneho HDP prispeje k zníženiu podielu dlhu na HDP o 0,4 perc. bodov. Výšku hrubého dlhu na konci roku 2015 zverejní Eurostat dňa 21. apríla 2016 (v súčasnosti ešte nie sú k dispozícii údaje o dlhu ostatných subjektov verejnej správy mimo štátneho rozpočtu, o stave vkladov iných subjektov v Štátnej pokladnici na konci roku 2015 a tiež o výške nominálneho HDP).

Hrubý dlh verejnej správy na konci júna dosahoval 41 582 mil. eur (54,3 % HDP). V priebehu júla až septembra sa znížil o 493 mil. eur (0,6 % HDP), čo bolo spôsobené najmä riadnymi splátkami dlhu vo výške 521 mil. eur (0,7 % HDP), pričom nový dlh bol vydaný vo výške 200 mil. eur (0,3 % HDP). K poklesu dlhu prispel aj dlh ostatných subjektov verejnej správy, ktorý sa v priebehu 3. štvrťroku znížil o 74 mil. eur (0,1 % HDP). Zároveň klesli aj vklady subjektov nepatriacich do sektora verejnej správy v Štátnej pokladnici o 79 mil. eur (0,1 % HDP). Rast nominálneho HDP prispel k zníženiu podielu dlhu na HDP o 0,5 perc. bodov.

V marci a apríli hrubý dlh verejnej správy mierne presahoval 54 % HDP. V nominálnom vyjadrení sa zvýšil v dôsledku emisie štátnych dlhopisov v celkovej výške 451 mil. eur (0,6 % HDP), ktorými sa kryl nárast hotovostného deficitu štátneho rozpočtu o 311 mil. eur (0,4 % HDP) a predčasné splátky dlhu (s pôvodnou splatnosťou v roku 2016) vo výške 141 mil. eur (0,2 % HDP).
 
Pomer dlhu k príjmom verejnej správy vyjadruje, koľko rokov by musela verejná správa šetriť na splatenie existujúceho dlhu bez toho, aby mala akékoľvek ďalšie výdavky. Ak tento ukazovateľ dosahuje 100 %, znamená to, že vláda by šetrila na splatenie dlhu celý rok. Keďže nie všetky príjmy môžu byť použité na splatenie dlhu (napríklad transfery prijaté z fondov EÚ sú určené na financovanie konkrétneho projektu a tržby pokrývajú náklady štátu na poskytované služby), príjmy sú definované daňovými príjmami, príjmami z odvodov a príjmami z majetku štátu (napríklad dividendami a úrokovými príjmami).

V porovnaní s vyjadrením dlhu v pomere k HDP ide o odlišný pohľad na veľkosť dlhu, ktorý lepšie vystihuje schopnosť splácať ho zo zdrojov verejných rozpočtov. Súvisí to s tým, že HDP môže byť ovplyvnené faktormi (napríklad ak ekonomika rastie kvôli zvyšujúcemu sa dopytu po jej výrobkoch v zahraničí), ktoré sa v plnej miere nepremietnu do príjmov verejnej správy.

Pomer úrokových nákladov dlhu k príjmom verejnej správy vyjadruje, aká časť príjmov sa v danom roku použije na obsluhu existujúceho dlhu. Zvyšnú časť, vrátane prípadného deficitu, má k dispozícii verejná správa na financovanie výdavkových politík. Aj v tomto prípade sú z príjmov verejnej správy vylúčené príjmy, ktoré nemôžu byť použité na platenie úrokov. Príjmy sú rovnako definované ako pri ukazovateli podielu dlhu na príjmoch.