Nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky

V dôsledku pandémie COVID-19 nastala recesia, z ktorej sa budú krajiny ešte dlho spamätávať. Spolu s otázkou, ako s čo najnižšími ekonomickými nákladmi prekonať súčasnú situáciu a minimalizovať dopad existujúcich epidemiologických obmedzení na ekonomiku, diskutuje sa aj o tom, akú fiškálnu politiku uplatňovať, keď sa epidemiologická situácia zlepší a obmedzujúce opatrenia bude možné uvoľniť.

Je v záujme spoločnosti, aby ľudia konali v súlade s opatreniami prijímanými na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19, keďže je to v prvom rade miera šírenia vírusu, ktorá determinuje spoločenské i ekonomické náklady pandémie. Ľudia však často nekonajú v súlade so svojím vlastným záujmom, ani so záujmami spoločnosti ako celku. Vtedy je na mieste uvažovať o tom, ako ich k tomu primäť a zvýšiť mieru dodržiavania prijatých opatrení.

Je tomu tak aj v súčasnej druhej vlne šírenia COVID-19, keď nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí časť populácie s prijatými opatreniami nesúhlasí a nedodržiava ich. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako opatrenia pripraviť a aplikovať tak, aby ich ľudia čo najviac dodržiavali.

Ekonomické dopady pandémie COVID-19 sú spojené s výrazným poklesom reálneho produktu a vyžadujú si expanzívnu fiškálnu politiku, čo ovplyvňuje možnosti krajín dodržiavať pravidlá svojho fiškálneho rámca, ktoré sú v rámci EÚ formulované vo vzťahu k deficitu verejných financií a podielu verejného dlhu na HDP.

Prenos vírusu COVID-19 do Európy zastihol európske štáty a ich zdravotné systémy nepripravené. V prvej fáze šírenia vírusu bolo najviac zasiahnutou krajinou Taliansko, ktoré až s určitým oneskorením reagovalo na jeho šírenie v severnej časti krajiny prijatím reštriktívnych opatrení obmedzujúcich pohyb obyvateľstva. Opatrenia prijaté v Taliansku však poskytli ďalším európskym krajinám určitý čas, aby sa na vírus v Európe pripravili a pripravili naň aj svoje zdravotné systémy. Zavedením prijatých opatrení v európskych krajinách sa následne podarilo šírenie pandémie v Európe obmedziť.

V eurozóne postupne prestávame vytvárať nové dlhy, tie staré však predstavujú veľký problém a riziko. Konsolidácia formou zníženia verejných výdavkov je pre ekonomiku menej bolestná alternatíva ako rast daňových sadzieb.

Na rok 2019 žiadny z členských štátov eurozóny nerozpočtuje deficit nad úrovňou troch percent HDP. Rozpočet Slovenska pre nasledujúci rok bol po prvý raz v histórii schválený ako vyrovnaný. Aj napriek tomu však dlh v eurozóne, osobitne v niektorých jej členských štátoch, stále predstavuje výrazný problém. V roku 2019 má dlh v eurozóne dosiahnuť okolo 85 percent HDP. Napriek tomu, že dlh má klesajúcu tendenciu, viaceré krajiny majú dlh výrazne nad úrovňou maastrichtského dlhu, pričom dlh Grécka, Talianska a Portugalska je výrazne nad úrovňou 100 percent.

V poslednom období sa na Slovensku veľa diskutuje o dôchodkovom systéme v súvislosti s návrhom na zníženie hranice veku odchodu do dôchodku. Nie je však dôležité len to, v akom veku ľudia do dôchodku odídu, ale aj to, aká bude miera náhrady, ktorú budú počas života v dôchodku poberať. Napriek tomu, že na Slovensku existuje povinné dôchodkové poistenie a 1. pilier je dávkovo definovaný a priebežne financovaný, v rámci 2. piliera a dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia môžu budúci dôchodcovia ovplyvniť výšku svojich dôchodkov a zabezpečiť si tak primeranú životnú úroveň v tomto období života. V skoršom veku sa však väčšina ľudí spravidla málo zaujíma o to, ako sa primerane zabezpečiť na dôchodok a na dôchodok si dostatočne nesporí.

Behaviorálny prístup, ktorým som sa zaoberala i v predchádzajúcom príspevku, zdôrazňuje, že ľudia často nekonajú vo svojom vlastnom záujme. Ukazuje tiež, že účinnosť vládnej regulácie závisí aj od toho, ako sú opatrenia formulované (t. j. na forme záleží). Ak uvažujeme nad tým, ako zvýšiť efektívnosť hospodársko-politických opatrení, včítane opatrení fiškálnej politiky, je namieste vziať do úvahy tieto dva závery. Skúsenosti iných krajín z využitia behaviorálneho prístupu pri projektovaní verejných politík ukazujú, že i malé zmeny môžu mať výrazný vplyv. Konanie ľudí možno ovplyvniť zmenou obsahu, spôsobu a načasovania komunikovaných informácií.

V posledných rokoch došlo vo svete k výraznému nárastu počtu fiškálnych rád. I keď prvé fiškálne rady vznikli už v polovici 20. storočia, od roku 2005 sa ich počet takmer strojnásobil. V súčasnosti má fiškálne rady väčšina európskych krajín, krajiny severnej Ameriky, Austrália, zriedkavé sú však v afrických a ázijských krajinách a v krajinách Latinskej Ameriky. Rast počtu fiškálnych rád v posledných rokoch možno pripísať najmä vplyvu globálnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá otriasla fiškálnou rovnováhou a vyžiadala si hľadanie vhodných spôsobov zlepšenia fiškálnej disciplíny. V nadväznosti na prijaté fiškálne pravidlá v posledných rokoch fiškálne rady vznikali aj v krajinách eurozóny a v ďalších krajinách Európskej Únie, keďže Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskj a menovej únii vyžaduje, aby na národnej úrovni existoval nezávislý subjekt, ktorý bude verifikovať dodržiavanie fiškálnych pravidiel. V Európe aj v iných krajinách sveta nadobúdajú fiškálne rady rôznu inštitucionálnu formu, často fungujú ako samostatné inštitúcie (sem možno zaradiť aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť), sú súčasťou exekutívy, resp. parlamentných orgánov. Konkrétna inštitucionálna forma vychádza z historického vývoja krajiny, jej legislatívneho rámca, politických súvislostí v období ich vzniku, ako aj zo špecifík rozpočtového procesu v  danej krajine. K rôznorodosti fiškálnych rád v Európe prispieva i to, že európska legislatíva stanovuje len všeobecné kritériá, ktoré majú nezávislé fiškálne inštitúcie spĺňať.