Anetta Čaplánová
Členka RRZ
Behaviorálne odpovede na COVID-19
V posledných dňoch sa v médiách dosť hovorilo o tom, že britská vláda si zvolila odlišný prístup k riešeniu šírenia epidémie COVID-19, ako iné európske krajiny. Briti pôvodne neboli zástancom reštriktívnych opatrení vo forme zatvárania škôl, reštaurácií, či rušenia veľkých športových a kultúrnych podujatí. Britský premiér zdôrazňoval, že ich prístup je založený na odporúčaniach vedcov a výsledkoch výskumu. Opieral sa o to, že ak sa v spoločnosti vytvorí kolektívna imunita, ktorá podľa odhadov nastane pri nakazení sa asi 60 % populácie vírusom, stane sa prirodzenou bariérou pre šírenie vírusu. Ak by sa epidémia zopakovala, mala by tak krajina nástroj na zabránenie šíreniu nákazy medzi obyvateľstvom. Briti sa súčasne chceli sústrediť na ochranu starších občanov, ktorí sú šírením vírusu najviac ohrození. Pod tlakom verejnosti a odborníkov (najmä modelu rozpracovaného Imperial College London) však od takéhoto prístupu po niekoľkých dňoch ustúpili a zaviedli podobné obmedzenia, ako boli prijaté v iných európskych krajinách.
Opatrenia verejnej politiky je potrebné pred ich zavedením testovať
Nobelovu cenu za ekonómiu, presnejšie Cenu švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, za rok 2019 získali Abhijit Banerjee, Esther Duflo a Michael Kremer. Esther Duflo, francúzska ekonómka z MIT, kde spolu so svojím kolegom a manželom Abhijitom Banerjeem pôsobí, je len druhou ženou, ktorej bola počas viac ako päťdesiatročnej histórie táto cena udelená a vo veku 46 rokov je jej najmladšou laureátkou vôbec. Nobelova cena bola týmto ekonómom udelená za využitie experimentálneho prístupu pri skúmaní spôsobov zmiernenia globálnej chudoby. Ukázali, že namiesto uplatnenia makroekonomického prístupu a kladenia si veľkých (a často veľmi všeobecných) otázok, je možné konkrétne výsledky dosiahnuť položením si menších a presnejších otázok a odpovedať na ne s využitím dobre pripravených experimentálnych intervencií uskutočnených medzi tými, ktorých sa dané problémy najviac dotýkajú. Implikácie výskumu Banerjeeho, Duflo a Kremera však nie sú relevantné len pre rozvíjajúce sa krajiny. Ich metodologické prístupy a implikácie výsledkov ich štúdií sú odkazom aj pre formulovanie opatrení verejnej politiky v rozvinutých krajinách.
Znižovanie výdavkov bolí menej ako rast daní
V eurozóne postupne prestávame vytvárať nové dlhy, tie staré však predstavujú veľký problém a riziko. Konsolidácia formou zníženia verejných výdavkov je pre ekonomiku menej bolestná alternatíva ako rast daňových sadzieb.
Na rok 2019 žiadny z členských štátov eurozóny nerozpočtuje deficit nad úrovňou troch percent HDP. Rozpočet Slovenska pre nasledujúci rok bol po prvý raz v histórii schválený ako vyrovnaný. Aj napriek tomu však dlh v eurozóne, osobitne v niektorých jej členských štátoch, stále predstavuje výrazný problém. V roku 2019 má dlh v eurozóne dosiahnuť okolo 85 percent HDP. Napriek tomu, že dlh má klesajúcu tendenciu, viaceré krajiny majú dlh výrazne nad úrovňou maastrichtského dlhu, pričom dlh Grécka, Talianska a Portugalska je výrazne nad úrovňou 100 percent.
Na rok 2019 žiadny z členských štátov eurozóny nerozpočtuje deficit nad úrovňou troch percent HDP. Rozpočet Slovenska pre nasledujúci rok bol po prvý raz v histórii schválený ako vyrovnaný. Aj napriek tomu však dlh v eurozóne, osobitne v niektorých jej členských štátoch, stále predstavuje výrazný problém. V roku 2019 má dlh v eurozóne dosiahnuť okolo 85 percent HDP. Napriek tomu, že dlh má klesajúcu tendenciu, viaceré krajiny majú dlh výrazne nad úrovňou maastrichtského dlhu, pričom dlh Grécka, Talianska a Portugalska je výrazne nad úrovňou 100 percent.
Architektúra dôchodkového systému ovplyvňuje správanie sporiteľov
V poslednom období sa na Slovensku veľa diskutuje o dôchodkovom systéme v súvislosti s návrhom na zníženie hranice veku odchodu do dôchodku. Nie je však dôležité len to, v akom veku ľudia do dôchodku odídu, ale aj to, aká bude miera náhrady, ktorú budú počas života v dôchodku poberať. Napriek tomu, že na Slovensku existuje povinné dôchodkové poistenie a 1. pilier je dávkovo definovaný a priebežne financovaný, v rámci 2. piliera a dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia môžu budúci dôchodcovia ovplyvniť výšku svojich dôchodkov a zabezpečiť si tak primeranú životnú úroveň v tomto období života. V skoršom veku sa však väčšina ľudí spravidla málo zaujíma o to, ako sa primerane zabezpečiť na dôchodok a na dôchodok si dostatočne nesporí.
Nudging a Boosting môžu nenákladným spôsobom zvýšiť účinnosť verejných
Behaviorálny prístup, ktorým som sa zaoberala i v predchádzajúcom príspevku, zdôrazňuje, že ľudia často nekonajú vo svojom vlastnom záujme. Ukazuje tiež, že účinnosť vládnej regulácie závisí aj od toho, ako sú opatrenia formulované (t. j. na forme záleží). Ak uvažujeme nad tým, ako zvýšiť efektívnosť hospodársko-politických opatrení, včítane opatrení fiškálnej politiky, je namieste vziať do úvahy tieto dva závery. Skúsenosti iných krajín z využitia behaviorálneho prístupu pri projektovaní verejných politík ukazujú, že i malé zmeny môžu mať výrazný vplyv. Konanie ľudí možno ovplyvniť zmenou obsahu, spôsobu a načasovania komunikovaných informácií.
Behaviorálne postrčenia a ich využitie v hospodárskej politike
Richard Thaler, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (resp. presnejšie Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku A. Nobela) za rok 2017, často spomína, ako sa prebudil jeho záujem o behaviorálny prístup. Predstavte si, že pozvete na večeru priateľov a kým varíte večeru, ponúknete im misku orechov kešu. Priatelia si z nich stále berú a vy si uvedomíte, že ak budú v jedení pokračovať, pripravená večera im nebude chutiť. Orechy odložíte mimo ich dosahu, za čo sú vám priatelia vďační. Oni sami nedokázali pokušeniu odolať a orechy prestať jesť, keď boli v ich blízkosti. Ak by sme vychádzali zo štandardnej ekonómie, takáto situácia by sa v reálnom živote nemala vôbec odohrať, pretože štandardná ekonómia predpokladá, že ľudia uprednostňujú všetkého viac. Príklady zo života však ukazujú, že v realite sa ľudia nie vždy správajú tak, ako to popisujú ekonomické modely. To neznamená, že modely štandardnej ekonómie treba odmietnuť, vo väčšine prípadov poskytnú primerané odpovede na to, ako sa správajú ekonomické subjekty. Existujú však aj situácie, keď iný pohľad na správanie ľudí a inštitúcií poskytne dodatočné vysvetlenie ich konania a umožní zvýšiť efektívnosť v ekonomike.
Fiškálne rady zvyšujú kredibilitu fiškálnej politiky
V posledných rokoch došlo vo svete k výraznému nárastu počtu fiškálnych rád. I keď prvé fiškálne rady vznikli už v polovici 20. storočia, od roku 2005 sa ich počet takmer strojnásobil. V súčasnosti má fiškálne rady väčšina európskych krajín, krajiny severnej Ameriky, Austrália, zriedkavé sú však v afrických a ázijských krajinách a v krajinách Latinskej Ameriky. Rast počtu fiškálnych rád v posledných rokoch možno pripísať najmä vplyvu globálnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá otriasla fiškálnou rovnováhou a vyžiadala si hľadanie vhodných spôsobov zlepšenia fiškálnej disciplíny. V nadväznosti na prijaté fiškálne pravidlá v posledných rokoch fiškálne rady vznikali aj v krajinách eurozóny a v ďalších krajinách Európskej Únie, keďže Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskj a menovej únii vyžaduje, aby na národnej úrovni existoval nezávislý subjekt, ktorý bude verifikovať dodržiavanie fiškálnych pravidiel. V Európe aj v iných krajinách sveta nadobúdajú fiškálne rady rôznu inštitucionálnu formu, často fungujú ako samostatné inštitúcie (sem možno zaradiť aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť), sú súčasťou exekutívy, resp. parlamentných orgánov. Konkrétna inštitucionálna forma vychádza z historického vývoja krajiny, jej legislatívneho rámca, politických súvislostí v období ich vzniku, ako aj zo špecifík rozpočtového procesu v danej krajine. K rôznorodosti fiškálnych rád v Európe prispieva i to, že európska legislatíva stanovuje len všeobecné kritériá, ktoré majú nezávislé fiškálne inštitúcie spĺňať.