Makroekonomické komentáre

„Pandémia začne odoznievať od leta, silný rast v budúcom roku bude ťahaný zdrojmi z EÚ, vytvorí sa tak priestor pre konsolidáciu verejných financií“
Makroekonomický komentár 2021/01, 25.3.2021; dáta

Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aktualizovala svoju makroekonomickú prognózu s cieľom vyhodnotiť realistickosť prognózy Ministerstva financií SR (IFP). Za týmto účelom bude RRZ transparentne pravidelne aj v budúcnosti zverejňovať svoju makroekonomickú prognózu a podá žiadosť o plnohodnotné členstvo vo Výbore pre makroekonomické prognózy. Porovnanie prognóz sa uskutočnilo počas zasadnutia Výboru pre Makroekonomické prognózy dňa 17. marca 2021.
Napriek menším číselným rozdielom je celkový pohľad na vývoj ekonomického prostredia podobný. Voči odhadu IFP, vyšší odhad rastu v tomto roku KRRZ je čiastočne kompenzovaný nižším rastom v budúcom roku. KRRZ preto hodnotí prognózu MF SR ako realistickú.


„V inflácii sa spotrebitelia vyznajú“
Makroekonomický komentár 2017/02, 16.6.2017

Váhy tovarov a služieb v spotrebnom koši na odhad inflácie odrážajú priamo štruktúru spotreby domácností. Výstupom je priemerný rast cien v ekonomike. Napriek rozdielom v individuálnej spotrebe je celkové vnímanie základných tendencií vývoja inflácie spotrebiteľmi pomerne presné. Vzhľadom na súčasné zrýchľovanie rastu cien je nutné sledovať i inflačné očakávania spotrebiteľov ako indikátora cenovej stability. Výrazný odklon vnímanej a očakávanej inflácie od reality môže byť signálom rozhodovania domácností na nesprávnych informáciách. Na nesplnené očakávania ohľadom inflácie a následne kúpnej sily môžu zareagovať spotrebitelia prudšou zmenou miery úspor alebo spotreby. K vnímanej i k očakávanej inflácii bližšie v  Makroekonomickom komentári 2017/02.


„Skromné súkromné investície“
Makroekonomický komentár 2017/01, 8.3.2017

Globálna finančná kríza mala za následok zníženie potenciálneho rastu ekonomík a úrovne súkromných investícií v celej Európe, Slovensko nie je výnimkou. Na Slovensku prispievajú k pomalším investíciám slabší dopyt, menšie zisky a slabé čerpanie úverov. Firmy musia hodnotiť pri rozhodovaní o investíciách ich očakávanú výnosnosť v porovnaní s nákladmi projektu. Náklady najmä vo forme očakávaných reálnych úrokov sú v súčasnosti nízke, zároveň podľa prieskumu firmy na Slovensku nepociťujú finančné obmedzenia. Situácia naznačuje, že pri rozhodovaní má výraznejší vplyv očakávaný dopyt. K situácii súkromných investícií na Slovensku bližšie v Makroekonomickom komentári 2017/01.


„Od výplaty k úsporám“
Makroekonomický komentár 2016/04, 25.10.2016

V priemere minieme z každého eura výplaty 93 centov, zvyšných 7 centov usporíme. Pomer príjmu a spotreby je v čase relatívne stabilný, avšak posledné tri roky sa nárast príjmov nepremieta do spotreby ani v takej miere ako v minulosti. Z prieskumov medzi domácnosťami vyplýva, že dve tretiny domácností neboli schopné po kríze niekoľko rokov sporiť vôbec a za nárastom úspor týchto skupín od 2013 je skôr ozdravovanie ich finančnej situácie. Na druhej strane bohatšie domácnosti míňajú z každého eura len 85 centov a vytvárajú najväčší podiel na objeme úspor. Podrobnejšie k finančnej situácii domácností a miere úspor v Makroekonomickom komentári 2016/04.


Pohyby na trhu práce menia dynamiku rastu miezd
Makroekonomický komentár 2016/03, 30.3.2016

Rast miezd je ovplyvnený najmä produktivitou, inflačnými očakávaniami či vzdialenosťou od plnej (potenciálnej) zamestnanosti. Fluktuácia pracovníkov z/do zamestnania však môže meniť štruktúru zamestnancov a tak spomaľovať či zrýchľovať celkovú dynamiku miezd v ekonomike a skresľovať situáciu na trhu práce. V roku 2015 sa vo väčšej miere prejavil vplyv zamestnávania menej kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných či ľudí s kratším úväzkom, ktorých mzda je zvyčajne nižšia. To spôsobilo, že kým rast mediánovej mzdy ovplyvnenej aj týmto efektom v ekonomike dosahoval v roku 2015 úrovne tesne nad 4%, osobám zamestnaným aj v roku 2014 príjem rástol nad 6%. Zvyšovanie miezd stabilným zamestnancom tak mohlo byť rýchlejšie ako napovedajú základné oficiálne štatistiky. Podrobnejšie ku krátkodobým i dlhodobým kompozičným efektom v Makroekonomickom komentári 2016/03.


Domácnosti naznačujú zrýchlenie rastu spotreby
Makroekonomický komentár 2016/02, 24.2.2016

Od konca roku 2014 vynakladajú domácnosti väčšinu dodatočných príjmov na spotrebu. Plány domácnosti z prieskumov naznačujú pokračovanie tohto trendu i v roku 2016 a očakávaný vyšší rast príjmov tak vytvára väčší priestor pre zrýchlenie spotreby v roku 2016. Na rozdiel od pesimizmu v súvislosti hospodárskou krízou v 2009 a v 2010, či spomalenia rastu v 2013 tak pri predpoklade priaznivého ekonomického vývoja existuje pozitívne riziko, že domácnosti už nebudú ďalej zvyšovať mieru úspor. Na druhej strane v nahromadených vkladoch z posledných období majú i v prípade zhoršovania klímy dostatok prostriedkov na udržanie svojej súčasnej spotreby. Bližšie k tejto téme i aktuálnym udalostiam v Makroekonomickom komentári 2016/02.


Rast voľných pracovných miest vytvára priestor na ďalšie znižovanie nezamestnanosti
Makroekonomický komentár 2016/01, 25.1.2016

Od roku 2013 sa trh práce na Slovensku zotavuje, klesá nezamestnanosť a rastie počet voľných pracovných miest. Dôležitou otázkou je, či je možné očakávať pokračovanie tohto trendu a pri ktorej úrovni narazí trh práce na limity. V porovnaní s rokom 2008 existuje ešte priestor na ďalší pokles nezamestnanosti, nakoľko nárast voľných pracovných miest je v súlade s tempom poklesu nezamestnanosti a zároveň bez nadmerných tlakov na rast miezd. Zamestnávatelia síce pociťujú nedostatok vhodných zamestnancov, avšak problémy nedosiahli úrovne spred krízy a relatívne voči dopytu nepredstavujú bariéru pre rast. Viac sa dozviete v Makroekonomickom komentári 2016/01.


Investície znižujú prebytok zahraničného obchodu
Makroekonomický komentár 2015/02, 25.11.2015

Slovenský export pokračuje aj v roku 2015 v stabilnom raste a rovnako sa očakáva i prebytok zahraničného obchodu. V prvom polroku však badať postupné znižovanie prebytku, ktoré má kulminovať ku koncu roka 2015 a podľa prognóz vyústi do negatívneho príspevku čistého exportu k rastu HDP za celý rok. Za týmto vývojom možno vidieť silný domáci dopyt poháňaný investíciami hradenými z eurofondov a s ním spojený nárast dovozu. Vo výsledku je tak možno očakávať celkový pozitívny vplyv na rast HDP. Viac sa dozviete v Makroekonomickom komentári 2015/02.


V roku 2015 pomáhajú rastu eurofondy
Makroekonomický komentár 2015/01, 19.10.2015

V roku 2015 je rast slovenskej ekonomiky výrazne podporený zvýšeným čerpaním eurofondov v dôsledku konca programového obdobia, čo zrýchli rast HDP v tomto roku podľa našich odhadov o 1.3 p.b. Pre rok 2016 to znamená riziko spomalenia rastu v budúcom roku kvôli zvyčajne pomalšiemu rozbehu nových programových období. Bližšie k výpadku eurofondov a aktuálnym pozitívnym a negatívnym rizikám makroekonomického vývoja v Makroekonomickom komentári 2015/01.