Znižovanie výdavkov bolí menej ako rast daní

Znižovanie výdavkov bolí menej ako rast daní

V eurozóne postupne prestávame vytvárať nové dlhy, tie staré však predstavujú veľký problém a riziko. Konsolidácia formou zníženia verejných výdavkov je pre ekonomiku menej bolestná alternatíva ako rast daňových sadzieb.


Na rok 2019 žiadny z členských štátov eurozóny nerozpočtuje deficit nad úrovňou troch percent HDP. Rozpočet Slovenska pre nasledujúci rok bol po prvý raz v histórii schválený ako vyrovnaný. Aj napriek tomu však dlh v eurozóne, osobitne v niektorých jej členských štátoch, stále predstavuje výrazný problém. V roku 2019 má dlh v eurozóne dosiahnuť okolo 85 percent HDP. Napriek tomu, že dlh má klesajúcu tendenciu, viaceré krajiny (graf) majú dlh výrazne nad úrovňou maastrichtského dlhu, pričom dlh Grécka, Talianska a Portugalska je výrazne nad úrovňou 100 percent.

Zastavme sa pri Taliansku, ktoré sa s návrhom rozpočtu na budúci rok dostalo do centra pozornosti. Európska komisia predpokladá, že dlh krajiny dosiahne v roku 2019 úroveň asi 131 percent HDP a rozpočet, ktorý talianska vláda pripravila, vôbec nevytváral predpoklady na to, aby sa dlh krajiny znižoval. Nielen komisia upozorňuje, že pretrvávajúca vysoká zadlženosť niektorých krajín eurozóny zvyšuje riziko rastu tlaku zo strany trhu na tieto krajiny, pričom tieto negatívne dôsledky by sa mohli preniesť aj na ďalšie krajiny eurozóny. Návrh rozpočtového plánu Talianska pritom uvažuje s rastom vládnych výdavkov výrazne nad referenčnou hodnotou.


Graf: Hrubý dlh krajín ako percento HDP (2017, v % HDP)

Zdroj: Eurostat


Často sa ako argument v prospech rastu verejných výdavkov používa to, že umožňujú stimulovať ekonomiku a podporujú ekonomický rast. Napriek tomu, že závery výskumu v tejto oblasti nie sú jednoznačné, viaceré z existujúcich štúdií spochybňujú, že verejné výdavky povedú k stimulácii ekonomického rastu.

V snahe o zníženie dlhu existujú v zásade dve alternatívy: znížiť deficit verejných financií alebo zabezpečiť rast ekonomiky. Na znižovanie deficitu rozpočtu sú tiež dva spôsoby. Na jednej strane pokles vládnych výdavkov, na druhej strane zvýšenie daňového zaťaženia. Nielen mnohí tvorcovia hospodárskej politiky, ale aj viacerí ekonómovia zastávajú názor, že zníženie vládnych výdavkov poškodí ekonomický rast a dožadujú sa ich rastu, aby sa tak podporilo oživenie ekonomiky. Iná skupina názorov považuje obmedzenie vládnych výdavkov za najlepší spôsob ako podporiť fiškálnu konsolidáciu. Ak by snaha o zníženie deficitu viedla k výraznej recesii, okrem negatívnych dopadov na ekonomiku, by bol obmedzený aj jej vplyv na zníženie dlhu, keďže pokles reálneho HDP by viedol k rastu podielu dlhu na HDP.

Nové výsledky výskumu uskutočneného harvardským profesorom talianskeho pôvodu Albertom Alesinom a jeho kolegami na vzorke 35 krajín OECD za roky 1981-2014 ukazujú, že opatrenia zamerané na zníženie deficitu spojené s poklesom výdavkov mali nižší negatívny dopad na rast, ako opatrenia využívajúce rast daňových sadzieb. Je však treba povedať, že autori výskumu sa zamerali na krátkodobé dopady a neskúmali dlhodobé vplyvy, napr. spojené so starnutím populácie. Avšak ich zistenie, že opatrenia zamerané na pokles vládnych výdavkov viedli len k miernemu poklesu rastu (opatrenie vo výške 1 percenta HDP viedlo k poklesu priemerného rastu HDP asi o pol percenta) a tento pokles v priemere trval menej ako 2 roky, je veľmi významné. Na druhej strane opatrenia spojené s rastom daní o 1 percento viedli v priemere k poklesu HDP o 2 percentá. Naviac sa ukázalo, že ak sa vládne výdavky obmedzovali v období ekonomického rastu, vplyv tohto opatrenia na output bol v priemere nulový. To znamená, že podľa záverov tohto výskumu nevedie konsolidácia spojená s poklesom verejných výdavkov v dobrých časoch k nákladom spojených s poklesom produktu a rastom nezamestnanosti. Tento fenomén bol v roku 1990 pomenovaný dvoma talianskymi ekonómami (Giavazzi and Pagano) ako expanzívna úsporná politika (angl. expansionary austerity). Závery spomínaného výskumu tiež ukázali, že zníženie sociálnych výdavkov a iných transferov malo na ekonomický rast nižší negatívny vplyv, ako rast daní. Tento záver sa ukázal ako platný aj v prípade reformy dôchodkového systému spojenej so znížením výdavkov. Napríklad Veľká Británia a Írsko uskutočnili po finančnej kríze reštriktívnu politiku opierajúcu sa o pokles výdavkov, obmedzenie vládnej spotreby ako aj transferových platieb a verejných investícií, pričom tieto krajiny prekonali negatívne dôsledky krízy rýchlejšie, ako krajiny, ktorých konsolidačné úsilie bolo založené na raste daňových sadzieb.

Vo svojej štúdii venovanej dopadom spomínaného návrhu rozpočtu Talianska ekonómovia z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu poukázali na to, že vyšší deficit pravdepodobne nepovedie k vyššiemu ekonomickému rastu, naopak, môže rast znížiť. Stane sa tak vtedy, ak obavy investorov o politiku vlády vo fiškálnej oblasti podmienia veľký nárast spreadov štátnych dlhopisov, takéto veľké rozpätia potom povedú k prísnejším podmienkam poskytovania úverov súkromnému sektoru a k nižším investíciám, čím sa vytvorí tlak na pokles outputu, ktorý bude kompenzovať, prípadne ešte viac ako kompenzovať bezprostredné účinky expanzívnej fiškálnej politiky na dopyt.

Naznačuje to, že zníženie podielu dlhu na HDP znižovaním deficitu formou poklesu vládnych výdavkov je lepšou alternatívou, ako zníženie deficitu na úkor zvyšovania daní. Tento záver by si mali všimnúť členské krajiny eurozóny, keď sa v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a ďalšou európskou legislatívou snažia znižovať svoj dlh, ako aj tí, ktorí v dobrých časoch hovoria o potrebe zvyšovať verejné výdavky.



Zdroje:
Alesina, A., Favero, C.A. and Giavazzi, F. (2018) Climbing out of debt, Finance &Development, Vol. 55, No1.
Blanchard, O., Leandro, Á., Merler, S., Zettelmeyer, J. (2018) Impact of Italy’s Draft Budget on Growth and Fiscal Solvency, Peterson Institute for International Economics, dostupné na internete: https://piie.com/system/files/documents/pb18-24.pdf
Communication from the Commission to the European Parliament, The Council and the European Central Bank on the 2019 Draft Budgetary Plans: Overall Assessment, dostupné na internete: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/comm_chapeau_211118.pdf
Giavazzi, F., and Pagano, M. (1990). Can severe fiscal contractions be expansionary? Tales of two small European countries. NBER macroeconomics annual, 5, 75-111.