Brusel nehryzie

Brusel nehryzie

Bez zvládnutia koncovky nebudeme spôsobilí hrať prvú ligu

Európske pravidlá Paktu Stability a rastu (SGP) rozdeľujú krajiny podľa ich rozpočtovej kondície do troch kategórií: tie ktoré už dosiahli svoj strednodobý rozpočtový cieľ (MTO), tie ktoré pracujú na tom, aby sa k nemu v dohľadnej dobe priblížili (nachádzajú sa v preventívnej časti SGP) a potom krajiny, ktoré sú z rôznych dôvodov v zlej rozpočtovej kondícii (zaradené v procedúre nadmerného deficitu EDP).

Prvú kategóriu môžeme prirovnať k účasti v prvej lige, druhú k prípravnému kempu, kde majú účastníci cielene zlepšovať kondíciu a v tretej sa nachádzajú tí, ktorí si dočasne nezahrajú, lebo neboli ochotní trénovať a mali zlú životosprávu. Pribrali kilá navyše, ktoré sa podpísali pod ich zhoršený výkon. Aby mohli byť naspäť v hre, musia zahodiť staré zlozvyky a začať s diétou.

Začiatkom júna Európska komisia (EK) skonštatovala, že Taliansko nerobí dostatočný progres1, dokonca jeho finančná výkonnosť a dlh sa zhoršili. Na základe toho EK navrhla krajinu preradiť do EDP. Diskutovalo sa aj o Francúzsku, Belgicku a Cypre. Cyprus hrá prvú ligu a kritériá neplnil z dôvodu negatívneho jednorazového vplyvu, inak je v dobrej kondícii2. Pri rozhodovaní o preradení ďalších krajín do EDP prešlo Francúzsko a Belgicko len s odretými ušami a použili pri tom všetky prípustné kľučky a výnimky. Pre niektorých sú chronickými simulantmi a pre iných zasa inšpiráciou, že v Bruseli je diplomacia silnejšia než akékoľvek pravidlá.

Slovensko spolu s Talianskom, Belgickom a Portugalskom tvorí skupinu krajín Eurozóny3, ktoré podľa najnovšieho hodnotenia EK neplnili pravidlá preventívnej časti SGP za rok 2018 a dosiahli výraznú odchýlku. Nielen v roku 2018 ale aj na dvojročnom horizonte 2017-2018 s tým, že komisia vidí riziko výraznej odchýlky aj v rokoch 2018-2019 a 2019-2020. Znamená to, že vzhľadom na ekonomické podmienky, naše verejné financie nedostatočne rýchlo smerovali k vyrovnanému rozpočtu a zároveň výdavky rástli príliš rýchlo4.

Na základe pravidiel preventívnej časti SGP teda boli naplnené predpoklady na to, aby Slovensko spolu s Belgickom a Portugalskom boli ako prvé krajiny Eurozóny navrhnuté na zaradenie do procedúry výraznej odchýlky (SDP), kde podobne ako v EDP hrozia finančné pokuty. Pravidlá sú jedna vec a realita, kde dominuje diplomacia a vysoká miera flexibility, druhá. A tak popri klasickom hodnotení kritérií “spĺňa”, “mierna odchýlka” a “výrazná odchýlka” vznikla nová kategória “nepostačujúce dôvody (no sufficient ground)”, ktorá nemá oporu v SGP. Jej interpretácia je, že krajina síce neplní kritériá, dosiahla výraznú odchýlku, ale “môže existovať neistota” či je naozaj výrazná alebo či predstavuje nebezpečie pre ďalšie plnenie pravidiel SGP.

Slovenskí úradníci si istotne boli vedomí rizík opakovaného porušovania pravidiel preventívnej časti SGP ako aj rizika zaradenia do SDP. V Programe stability, čo je strategický dokument o smerovaní verejných financií, Slovensko naplánovalo na roky 2019-2022 vyrovnané rozpočty, ale zároveň “defenzívne” uvoľnilo strednodobý rozpočtový cieľ (počnúc budúcim rokom) pre štrukturálny deficit z úrovne 0,5 % HDP na 1,0 % HDP, čo je podľa SGP maximálna povolená úroveň pre členov Eurozóny. Tento „trik“ mohol byť rozhodujúcim momentom pre väčšiu zhovievavosť v hodnotení zo strany EK, lebo posúval referenčné hodnoty na posúdenie roku 2020. Žiaľ, svoje analýzy opierali aj o mylnú interpretáciu našich národných pravidiel, z ktorých buď nedbanlivosťou alebo účelovo bola vypustená druhá časť nutnej podmienky, ktorú je potrebné splniť aby mohlo dôjsť k uvoľneniu cieľa na 1 % HDP5. Slovensko na rozdiel od Litvy a Lotyšska, ktoré ako jediné dve krajiny Eurozóny si túto výnimku uplatňujú, nemá nízke riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií (podľa EK aj podľa RRZ), a teda túto podmienku nespĺňa6.

Kto očakával, že EK bude striktne vyžadovať od členských štátov plnenie kritérií musí byť sklamaný. Slovensko pre svoj slabý progres a porušovanie pravidiel preventívnej časti SGP zatiaľ len virtuálne skončilo na lavici hanby spolu s Belgickom, Portugalskom a Talianskom. Otázne je, ako sa z toho poučíme. Či zaberieme a zaviažeme sa dobehnúť manko, alebo si osvojíme praktiky krajín, ktoré viac hľadajú výhovorky a úskoky. Tváriť sa, že vlastne svoj strednodobý cieľ naplníme tým, že ho zhoršíme, nebude stačiť. Navyše ak je toto zhoršenie cieľa v rozpore s pravidlami „fiškálneho kompaktu“, ktoré sme na základe medzinárodnej zmluvy prebrali do našej legislatívy. Bez toho, aby sme vedeli dodržiavať pravidlá a mali zvládnutú a natrénovanú koncovku, nebudeme mať na prvú ligu.

Zatiaľ to vyzerá tak, že koncovku vo verejných financiách nemáme o nič lepšiu od tej hokejovej. Príliš rýchlo sa uspokojíme s priebežným priaznivým stavom a v posledných dvoch minútach to všetko po….me („pokazíme“). Neskúsime popracovať ešte na tej koncovke? Nie kvôli komisii a jej ohybným pravidlám, ale kvôli nám samým pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dlžíme to našim deťom a vnukom.


Referencie:
European Commission: Assessment of the 2019 Stability Programme for Slovakia (2019)
European Commission: Fiscal Sustainability Report 2018 (2019)
European Commission: Vade Mecum on the Stability and Growth Pact - 2019 Edition
European Court of Auditors: Is the main objective of the preventive arm of the Stability and Growth Pact delivered? (2018)
European Parliament Briefing: Structural budget balances in EU Member States (2018)
Ministerstvo financií SR: Program stability Slovenskej republiky na roky 2019-2022 (2019)
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2019-2022 (2019)
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2018 (2019)


  1. Taliansko síce neprekročilo 3 percentný deficit, ale dosahovalo výraznú odchýlku od smerovania k svojmu strednodobému cieľu v hodnotení za rok 2018 vo všetkých ukazovateľoch a navyše nedostatočne rýchlo znižovalo svoj dlh. Pomer dlhu k HDP dokonca mierne vzrástol. O tom, či sa voči Taliansku začne EDP by mali rozhodnúť ministri financií členských krajín EÚ už začiatkom júla.
  2. Cyprus prekročil 3 percentný deficit v roku 2018, ale vplyvom jednorazových nákladov spojených s ozdravením bankového sektora, inak rozpočet vykazuje prebytky.
  3. Lotyšsko a Írsko prekročili kritériá, ale vzhľadom na predchádzajúce plnenie MTO a výhľadovo miernu odchýlku EK konštatovala, že nie je dôvod začať SDP.
  4. Dostatočne rýchle smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je merané prostredníctvom zlepšenia štrukturálneho salda a dodržania rastu výdavkov oproti referenčným hodnotám na ročnom a dvojročnom období.
  5. V hodnotení Programu stability EK uvádza: “However, as Slovakia’s debt-to-GDP ratio is significantly below 60%, national legislation allows for a structural deficit up to 1% of GDP, which is in line with the MTO for year 2020 and onwards.” V skutočnosti však bola vynechaná druhá časť nutnej podmienky Article 3, 1d TREATY ON STABILITY, COORDINATION AND GOVERNANCE IN THE ECONOMIC AND MONETARY UNION: “Where the ratio of government debt to gross domestic product at market prices is significantly below 60% AND where risks in terms of long-term sustainability of public finances are low, the lower limit of the MTO …. can reach … 1.0% of the gross domestic product at market prices.”
  6. Pozri Správu o dlhodobej udržateľnosti za rok 2018, podľa ktorej riziká dlhodobej udržateľnosti vzrástli. Už nie sú nízke a takisto Fiscal Sustainability Report 2018, kde EK pre Slovensko v celkovom hodnotení kategorizuje riziká dlhodobej udržateľnosti ako medium (čiže nie low): “Over the long term, Slovakia is deemed at medium fiscal sustainability risk.