Behaviorálne odpovede na COVID-19

Anetta Čaplánová
členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
V posledných dňoch sa v médiách dosť hovorilo o tom, že britská vláda si zvolila odlišný prístup k riešeniu šírenia epidémie COVID-19, ako iné európske krajiny. Briti pôvodne neboli zástancom reštriktívnych opatrení vo forme zatvárania škôl, reštaurácií, či rušenia veľkých športových a kultúrnych podujatí. Britský premiér zdôrazňoval, že ich prístup je založený na odporúčaniach vedcov a výsledkoch výskumu. Opieral sa o to, že ak sa v spoločnosti vytvorí kolektívna imunita, ktorá podľa odhadov nastane pri nakazení sa asi 60 % populácie vírusom, stane sa prirodzenou bariérou pre šírenie vírusu. Ak by sa epidémia zopakovala, mala by tak krajina nástroj na zabránenie šíreniu nákazy medzi obyvateľstvom. Briti sa súčasne chceli sústrediť na ochranu starších občanov, ktorí sú šírením vírusu najviac ohrození. Pod tlakom verejnosti a odborníkov (najmä modelu rozpracovaného Imperial College London1) však od takéhoto prístupu po niekoľkých dňoch ustúpili a zaviedli podobné obmedzenia, ako boli prijaté v iných európskych krajinách.

Pôvodná stratégia Britov sa opierala aj o výsledky behaviorálneho výskumu (napr. Collinson et al, 2015), ktorý naznačuje, že vplyv zavedených opatrení na správanie ľudí v čase klesá. Ak sa teda v období epidémie prijmú zákazy obmedzujúce sociálne interakcie jednotlivcov veľmi zavčasu, keď bude epidémia vrcholiť, budú už ľudia zo zákazov unavení a prestanú ich dodržiavať. Stane sa tak teda práve vtedy, keď bude význam dodržiavania opatrení najvyšší. Britská vláda však nakoniec pristúpila k prijatiu reštriktívnych opatrení obmedzujúcich sociálnu interakciu ľudí už v ranom štádiu epidémie. Uplatnenie takéhoto behaviorálneho experimentu a odloženie prijatia opatrení obmedzujúcich mobilitu obyvateľstva by podľa prognóz bolo viedlo ku kolapsu britského NHS a k významným dodatočným obetiam na životoch. Behaviorálny prístup však prináša aj ďalšie poznatky, ktoré je vhodné využiť aj v boji so súčasnou epidémiou vírusu COVID-19 a pri designe zavádzaných reštriktívnych opatrení, či osvetových kampaní. Ide napríklad o behaviorálne postrčenia pripomínajúce ľuďom, aby si často a najmä dôkladne umývali ruky2, aby používali ochranné rúško, alebo nedotýkali sa nečistými rukami tváre.

Príklad vizuálneho behaviorálneho postrčenia zameraného na dokonalé umytie si rúk
Zdroj: Autorka podľa https://nudgingforkids.com/promote-handwashing-schools-homes/

V období epidémie je nevyhnutné, aby široké vrstvy obyvateľstva spolupracovali s vládou a inými relevantnými inštitúciami a riadili sa ich odporučeniami a nariadeniami. Aj súčasné skúsenosti na Slovensku ukazujú, že ľudia sa často správajú v rozpore s odporučeniami, ktorých dodržiavanie je v záujme ich samých i celej spoločnosti. Zdá sa, že v takom prípade pomáhajú len zákazy a nariadenia, ktorých dodržiavanie je však potom nevyhnutné často nákladným spôsobom monitorovať. Prečo ľudia nedodržiavajú odporučenia a nariadenia verejných inštitúcií vysvetľuje Britský behaviorálny tím (BIT) nasledovne:

  • Dopady dodržiavania odporúčaní a nariadení sú neisté, v prípade epidémie si človek nemôže byť istý, že ak ich bude dodržiavať, zabráni tak tomu, aby sa vírusom nakazil;
  • Dodržiavanie preventívnych opatrení prinesie úžitok aj iným, keďže obmedzuje šírenie nákazy (a má preto vo veľkej miere charakter pozitívnej externality), čo tiež väčšinu ľudí nemotivuje k tomu, aby opatrenia dodržiavali;
  • Úžitok z dodržiavania preventívnych opatrení bude mať človek až v budúcnosti, avšak náklady, ktoré ich dodržiavanie vyžaduje (napr. vo forme obmedzení spojených s predpísanou karanténou), musí vynaložiť v súčasnosti.

Zmena spôsobu informovania obyvateľov o epidemiologických opatreniach môže tiež podľa BIT zvýšiť ich účinnosť. Pre zvýšenie efektívnosti komunikácie s ľuďmi odporúčajú, aby išlo o komunikáciu:

  • Ktorej budú obyvatelia dôverovať. V tomto smere je dôležité aj to, kto informácie prezentuje, lekárov a vedcov ľudia spravidla (aspoň vo Veľkej Británii) považujú za najdôveryhodnejších. Na druhom konci spektra dôveryhodnosti sa nachádzajú politici a ich hovorcovia. Zaujímavý výsledok vyplynul zo štúdie uskutočnenej v Brazílii počas epidémie vírusu Zika a žltej horúčky (Carey et al., 2020), ktorá ukázala, že ak sa verejné inštitúcie snažia pri komunikácii s ľuďmi objasniť a vyvrátiť šíriace sa dezinformácie o epidémii, táto snaha nemusí byť účinná. Naopak, môže viesť k celkovému poklesu dôvery k všetkým prezentovaným informáciám, bez ohľadu na to, či sú pravdivé, alebo nepravdivé.
  • Ktorá je jednoduchá, jasná a presná. Ukazuje sa, že ak majú ľudia pocit ohrozenia, ich schopnosť spracovať informácie môže byť výrazne horšia (Covello et al, 2001). COVID-19 naviac ohrozuje najmä starších ľudí, ktorých schopnosť spracovať prijímané informácie môže byť obmedzená vekom, alebo ich zdravotným stavom, čo ďalej zvyšuje potrebu vysvetliť epidemiologické riziká a nevyhnutnosť dodržiavania prijímaných opatrení jednoducho a jasne. Ak ľudia presne porozumejú, čo sa od nich očakáva, zvýši sa tak pravdepodobnosť, že budú podľa toho aj konať.
  • Ktorá je transparentná a dokumentuje, čo vláda, verejné inštitúcie, zdravotníci a ďalší zodpovední pre riešenie problému robia. To pomáha ukázať, že vláda nielen prikazuje, ale v záujme ochrany ľudí aj intenzívne koná. Keď to ľudia pochopia, postrčí ich to k tomu, aby aj oni prispeli k úspechu boja s neviditeľným nepriateľom, ktorým je COVID-19.
 

Spracované podľa:

Behavioural Insights Team (2020) How do we encourage the right behaviours during an epidemic?, dostupné na internete: https://www.bi.team/blogs/covid-19-how-do-we-encourage-the-right-behaviours-during-an-epidemic/

Collinson, S., Khan, K., & Heffernan, J. M. (2015). The effects of media reports on disease spread and important public health measurements. PloS one, 10(11).

Carey, J. M., Chi, V., Flynn, D. J., Nyhan, B., & Zeitzoff, T. (2020). The effects of corrective information about disease epidemics and outbreaks: Evidence from Zika and yellow fever in Brazil. Science Advances, 6(5), eaaw7449.

Covello, V. T., Peters, R. G., Wojtecki, J. G., & Hyde, R. C. (2001). Risk communication, the West Nile virus epidemic, and bioterrorism: responding to the commnication challenges posed by the intentional or unintentional release of a pathogen in an urban setting. Journal of Urban Health, 78(2), 382-391.

Yates, T. (2020) Why is the government relying on nudge theory to fight coronavirus? dostupné na internete: https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/mar/13/why-is-the-government-relying-on-nudge-theory-to-tackle-coronavirus

  1. https://www.imperial.ac.uk/news/196234/covid19-imperial-researchers-model-likely-impact/
  2. Podľa najnovšej štúdie MIT, ak by si 60 percent návštevníkov letiska poriadne umývalo ruky, šírenie vírusových infekcií by sa spomalilo o 70 percent https://www.studyfinds.org/mit-study-washing-hands-thoroughly-key-to-slowing-outbreaks-especially-at-airports/