Behaviorálne odpovede na COVID-19
Anetta Čaplánováčlenka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Príklad vizuálneho behaviorálneho postrčenia zameraného na dokonalé umytie si rúk
Zdroj: Autorka podľa https://nudgingforkids.com/promote-handwashing-schools-homes/
V období epidémie je nevyhnutné, aby široké vrstvy obyvateľstva spolupracovali s vládou a inými relevantnými inštitúciami a riadili sa ich odporučeniami a nariadeniami. Aj súčasné skúsenosti na Slovensku ukazujú, že ľudia sa často správajú v rozpore s odporučeniami, ktorých dodržiavanie je v záujme ich samých i celej spoločnosti. Zdá sa, že v takom prípade pomáhajú len zákazy a nariadenia, ktorých dodržiavanie je však potom nevyhnutné často nákladným spôsobom monitorovať. Prečo ľudia nedodržiavajú odporučenia a nariadenia verejných inštitúcií vysvetľuje Britský behaviorálny tím (BIT) nasledovne:
- Dopady dodržiavania odporúčaní a nariadení sú neisté, v prípade epidémie si človek nemôže byť istý, že ak ich bude dodržiavať, zabráni tak tomu, aby sa vírusom nakazil;
- Dodržiavanie preventívnych opatrení prinesie úžitok aj iným, keďže obmedzuje šírenie nákazy (a má preto vo veľkej miere charakter pozitívnej externality), čo tiež väčšinu ľudí nemotivuje k tomu, aby opatrenia dodržiavali;
- Úžitok z dodržiavania preventívnych opatrení bude mať človek až v budúcnosti, avšak náklady, ktoré ich dodržiavanie vyžaduje (napr. vo forme obmedzení spojených s predpísanou karanténou), musí vynaložiť v súčasnosti.
Zmena spôsobu informovania obyvateľov o epidemiologických opatreniach môže tiež podľa BIT zvýšiť ich účinnosť. Pre zvýšenie efektívnosti komunikácie s ľuďmi odporúčajú, aby išlo o komunikáciu:
- Ktorej budú obyvatelia dôverovať. V tomto smere je dôležité aj to, kto informácie prezentuje, lekárov a vedcov ľudia spravidla (aspoň vo Veľkej Británii) považujú za najdôveryhodnejších. Na druhom konci spektra dôveryhodnosti sa nachádzajú politici a ich hovorcovia. Zaujímavý výsledok vyplynul zo štúdie uskutočnenej v Brazílii počas epidémie vírusu Zika a žltej horúčky (Carey et al., 2020), ktorá ukázala, že ak sa verejné inštitúcie snažia pri komunikácii s ľuďmi objasniť a vyvrátiť šíriace sa dezinformácie o epidémii, táto snaha nemusí byť účinná. Naopak, môže viesť k celkovému poklesu dôvery k všetkým prezentovaným informáciám, bez ohľadu na to, či sú pravdivé, alebo nepravdivé.
- Ktorá je jednoduchá, jasná a presná. Ukazuje sa, že ak majú ľudia pocit ohrozenia, ich schopnosť spracovať informácie môže byť výrazne horšia (Covello et al, 2001). COVID-19 naviac ohrozuje najmä starších ľudí, ktorých schopnosť spracovať prijímané informácie môže byť obmedzená vekom, alebo ich zdravotným stavom, čo ďalej zvyšuje potrebu vysvetliť epidemiologické riziká a nevyhnutnosť dodržiavania prijímaných opatrení jednoducho a jasne. Ak ľudia presne porozumejú, čo sa od nich očakáva, zvýši sa tak pravdepodobnosť, že budú podľa toho aj konať.
- Ktorá je transparentná a dokumentuje, čo vláda, verejné inštitúcie, zdravotníci a ďalší zodpovední pre riešenie problému robia. To pomáha ukázať, že vláda nielen prikazuje, ale v záujme ochrany ľudí aj intenzívne koná. Keď to ľudia pochopia, postrčí ich to k tomu, aby aj oni prispeli k úspechu boja s neviditeľným nepriateľom, ktorým je COVID-19.
Spracované podľa:
Behavioural Insights Team (2020) How do we encourage the right behaviours during an epidemic?, dostupné na internete: https://www.bi.team/blogs/covid-19-how-do-we-encourage-the-right-behaviours-during-an-epidemic/
Collinson, S., Khan, K., & Heffernan, J. M. (2015). The effects of media reports on disease spread and important public health measurements. PloS one, 10(11).
Carey, J. M., Chi, V., Flynn, D. J., Nyhan, B., & Zeitzoff, T. (2020). The effects of corrective information about disease epidemics and outbreaks: Evidence from Zika and yellow fever in Brazil. Science Advances, 6(5), eaaw7449.
Covello, V. T., Peters, R. G., Wojtecki, J. G., & Hyde, R. C. (2001). Risk communication, the West Nile virus epidemic, and bioterrorism: responding to the commnication challenges posed by the intentional or unintentional release of a pathogen in an urban setting. Journal of Urban Health, 78(2), 382-391.
Yates, T. (2020) Why is the government relying on nudge theory to fight coronavirus? dostupné na internete: https://www.theguardian.com/commentisfree/2020/mar/13/why-is-the-government-relying-on-nudge-theory-to-tackle-coronavirus
- https://www.imperial.ac.uk/news/196234/covid19-imperial-researchers-model-likely-impact/
- Podľa najnovšej štúdie MIT, ak by si 60 percent návštevníkov letiska poriadne umývalo ruky, šírenie vírusových infekcií by sa spomalilo o 70 percent https://www.studyfinds.org/mit-study-washing-hands-thoroughly-key-to-slowing-outbreaks-especially-at-airports/