Ako zvýšiť dodržiavanie opatrení v druhej vlne pandémie COVID-19?

Anetta Čaplánová
členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Je v záujme spoločnosti, aby ľudia konali v súlade s opatreniami prijímanými na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19, keďže je to v prvom rade miera šírenia vírusu, ktorá determinuje spoločenské i ekonomické náklady pandémie. Ľudia však často nekonajú v súlade so svojím vlastným záujmom, ani so záujmami spoločnosti ako celku. Vtedy je na mieste uvažovať o tom, ako ich k tomu primäť a zvýšiť mieru dodržiavania prijatých opatrení.

Je tomu tak aj v súčasnej druhej vlne šírenia COVID-19, keď nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí časť populácie s prijatými opatreniami nesúhlasí a nedodržiava ich. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako opatrenia pripraviť a aplikovať tak, aby ich ľudia čo najviac dodržiavali.

Čo dokáže komunikácia

Jedným z riešení je vynucovanie dodržiavania opatrení spojené so stanovením a vyberaním pokút za ich nedodržiavanie. Pokuty však ovplyvnia mieru dodržiavania opatrení najmä vtedy, ak sú o nich ľudia dostatočne informovaní a ak je dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že človek bude pri prekročení pristihnutý a bude mu udelená pokuta. Pokuty však nie sú univerzálnym riešením.

Môžeme pokutovať tých, ktorí napr. nenosia na verejnosti rúška, ale dodržiavanie niektorých iných opatrení, napr. umývania si rúk, nie je možné skontrolovať, keďže sa neodohráva na verejnosti. Na druhej strane môže vynucovanie dodržiavania opatrení mať aj opačný vplyv a viesť k poklesu dodržiavania í. Môže sa tak stať napr. vtedy, keď ľudia považujú stanovené pokuty, alebo opatrenia, za nespravodlivé (napr. preto, že sa ukázalo, že politické elity prekračujú nariadenia, resp. ak sa opatrenia neuplatňujú v celej krajine, ale len vo vybraných regiónoch, ktorých obyvatelia sa môžu cítiť ukrivdení).

Optimálnym riešením by bolo, ak by ľudia opatrenia dodržiavali dobrovoľne. Behaviorálny prístup prichádza s návrhmi , ako posilniť mieru ich dobrovoľného dodržiavania. Správanie ľudí a ich rozhodnutia ovplyvňuje aj framing, teda spôsob, ako sa im prezentujú možnosti, z ktorých si majú vyberať.

V behaviorálnych vedách je framing dobre známy a využíva sa v rôznych situáciách (napr. pri designe voľby investičných stratégií v dôchodkovom sporení). Pozitívne výsledky sa dosiahli aj v intervenciách zameraných na platenie daní, tým, že sa neplatičom zdôraznilo, že väčšina ľudí dane platí.

Framing je vhodné uplatniť aj pri informovaní o prijímaných protiepidemiologických opatreniach. Napr. namiesto zdôrazňovania, že 20-30 percent ľudí rúška nenosí, je vhodnejšie zdôrazniť, že prevažná väčšina ľudí (70-80 percent) rúška nosí. Táto jednoduchá zmena môže prispieť k zvýšeniu nosenia rúšok.

Dôležitý je aj spôsob komunikácie obsahu prijímaných opatrení, ktorý by mal byť jednoduchý a zrozumiteľný. Poskytnutie špecifických a vykonateľných inštrukcií sa považuje za lepší spôsob komunikácie, ako len vymedzenie zákazov určitého konania. Môže ísť napr. o nasmerovanie ľudí k alternatívam k podávaniu si rúk, k správnemu spôsobu nosenia rúšok, či umývania si rúk, alebo aj dostupných spôsobov predaja jedál, ak je interiér reštaurácií zatvorený.

Prijímané opatrenia by mali byť formulované tak, aby ich bolo pre ľudí ľahké dodržiavať. Napríklad dodržiavanie požiadavky na dvojmetrové rozostupy nie je vždy jednoduché (napr. ak veľkosť miestnosti a počet zúčastnených na to neposkytujú dostatočnú možnosť).

Zložito a nejasne formulované protiepidemiologické opatrenia môžu viesť u ľudí k tomu, že ich nedostatočne pochopia. Je potrebné vyhnúť sa aj kognitívnemu preťaženiu ľudí a nadmernému množstvu prezentovaných informácií.  Bez ohľadu na to, aké médium sa na informovanie o opatreniach a ich obsahu použije, je potrebné zamerať sa na to, aby ľudia prijímané opatrenia ľahko pochopili a zapamätali si ich. Ak sa ľuďom v krátkom časovom slede poskytne množstvo neprehľadných inštrukcií, nebudú vedieť, čo sa od nich očakáva a môže to viesť k tomu, že možno aj nechtiac nebudú opatrenia dodržiavať.

Ku kognitívnemu preťaženiu a obmedzeniu racionálnosti konania dochádza aj vtedy, keď ľuďom ponúkneme početné alternatívy, medzi ktorými sa môžu rozhodovať (tzv. paradox výberu). V kontexte pandémie COVID-19 to znamená, že ak sa od ľudí vyžaduje, aby dodržiavali veľký počet protiepidemiologických usmernení (napr. početné pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať v rôznych typoch prevádzok), zníži to ich schopnosť správať sa racionálne. Môžu sa potom rozhodnúť usmernenia buď ignorovať, alebo ich aplikovať spôsobom, ktorý zníži ich účinnosť.

Pri uvažovaní o spôsobe prezentovania prijatých opatrení je vhodné pamätať aj na to, že ľudia sú averzní voči strate, stratu považujú za bolestivejšiu ako rovnako veľký zisk, budú sa jej preto snažiť vyhnúť. Platí, že ľudia budú s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavať opatrenia, ak sa zdôrazní vysoká pravdepodobnosť, s ktorou povedú k žiadúcim výsledkom, a možnosť, že ich prijatie k želanému výsledku nepovedie, sa posunie do úzadia. Je potrebné poukazovať aj na úžitky, ktoré dodržiavanie opatrení prinesie, napr. v podobe nižšieho počtu hospitalizovaných, alebo možnosti uvoľniť opatrenia, keď sa podarí vývoj epidémie zvrátiť.
 
Čo dokáže dôvera

Príčinou, prečo ľudia často opatrenia nedodržiavajú, môže byť aj nedostatočná dôvera v tých, ktorí sú zodpovední za ich prijímanie. Budovanie dôvery medzi tými, ktorí opatrenia prijímajú, a tými, ktorí ich majú dodržiavať, je pre dodržiavanie opatrení kľúčové. Výskum (napr. v štúdiách MMF) jednoznačne preukázal, že dôvera občanov vo vládu a vládne inštitúcie je významným faktorom ovplyvňujúcim konanie ľudí a podmieňuje žiadúce smerovanie vývoja spoločnosti. Možno predpokladať, že ľudia sa s prijímanými opatreniami skôr stotožnia a budú sa podľa nich správať, ak dôverujú inštitúciám, ktoré za ich design a prijatie nesú zodpovednosť.

V neposlednom rade možno na posilnenie dodržiavania protiepidemiologických opatrení využiť existujúce spoločenské väzby a spoločenský tlak. Ak členovia kolektívu ako celok, či už na pracovisku, v rodine, alebo medzi priateľmi opatrenia dodržiavajú, budú mať tendenciu robiť tak aj jednotlivci, ktorí do kolektívu patria. Budú si totiž vedomí, že inak by sa stali vo svojom okolí predmetom sociálneho odsúdenia.

Ak sa zvýši spoločenský tlak na pracovisku, medzi priateľmi a rodinou to môže prispieť k zvýšenej akceptácii prijatých opatrení. Pri dodržiavaní opatrení môže pomôcť aj to, že ho podporia známi a populárni ľudia. Samozrejme, ak nastane opačná situácia a  populárne osobnosti budú na sociálnych sieťach opatrenia kritizovať, alebo ukazovať, že ich oni sami nedodržiavajú, je vysoko pravdepodobné, že ich fanúšikovia sa budú správať rovnako.

Využitie vyššie uvedených prístupov síce negarantuje, že sa problém dodržiavania protiepidemiologických opatrení medzi ľuďmi vyrieši, malo by však pomôcť, aby sa situácia v tomto smere zlepšila. Ak sa opatrenia nedodržiavajú, nedôjde len k nárastu počtu infikovaných a chorých na COVID-19, ale povedie to aj k horšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s inými ochoreniami. Ak sa naplnia kapacity zdravotníckeho systému, vláda bude musieť pristúpiť k radikálnejším opatreniam obmedzenia pohybu ľudí, čo ďalej zvýši ekonomické a spoločenské náklady pandémie. Aj keď tieto zmeny sú jednoduché, môžu prispieť k tomu, že ekonomické i zdravotné náklady pandémie budú nižšie.