Hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými nákladmi a obmedzením šírenia vírusu v druhej vlne pandémie COVID-19

Hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými nákladmi a obmedzením šírenia vírusu v druhej vlne pandémie COVID-19
Anetta Čaplánová
členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Európu zasiahla druhá vlna pandémie COVID-19, počty pozitívne identifikovaných prípadov exponenciálne rastú aj na Slovensku, zavádzajú sa nové a sprísňujú existujúce opatrenia. Po zatvorení ekonomiky na jar 2020 a uvoľnení opatrení počas letného obdobia, je však sprísňovanie opatrení postupné a sprevádzané nevôľou nielen spomedzi tých, ktorí sú opatreniami bezprostredne ekonomicky postihnutí, ale aj zo strany širších skupín populácie.

V porovnaní s viacerými inými časťami sveta, boli v našom regióne opatrenia začiatkom jesene menej prísne. Vedci z oxfordskej univerzity sledujú reakciu vlád na pandémiu a popri iných indikátoroch1 merajú tzv. Government Response Stringency Index (GRSI). Tento index je dostupný za obdobie od začiatku pandémie a pravidelne sa aktualizuje. Na jeho výpočet sa používa deväť indikátorov, ku ktorým patrí zatvorenie škôl, zatvorenie firiem, zrušenie verejných podujatí, obmedzenia verejného zhromažďovania sa, zatvorenie verejnej dopravy, požiadavka na ľudí, aby zostali doma, realizácia verejných informačných kampaní, obmedzenia vnútorného pohybu a medzinárodné kontroly dopravy. Tento index umožňuje sledovať mieru striktnosti opatrení zavedených jednotlivými krajinami v priebehu pandémie, ako aj porovnať striktnosť protiepidemiologických opatrení v rovnakom čase v rôznych krajinách. Čím je hodnota tohto ukazovateľa vyššia, tým striktnejšie opatrenia daná krajina zaviedla. Ako upozorňujú autori, index vyjadruje počet a prísnosť vládnych opatrení a nemožno ho interpretovať ako skóre vyjadrujúce mieru vhodnosti, resp. efektívnosti reakcie na pandémiu. Na obrázku 1 sú krajiny s vysokou mierou reštriktívnych opatrení vyfarbené tmavšou farbou, čím je farba svetlejšia, tým je miera striktnosti zavedených opatrení nižšia.

Obr. 1. COVID-19: Index striktnosti odpovede vlád na COVID-19


Zdroj: Hale, Th., Webster, S., Petherick, A.,  Phillips, T., and Kira, B. (2020) Oxford COVID-19 Government Response Tracker, dostupné na internete: https://www.bsg.ox.ac.uk/research/research-projects/coronavirus-government-response-tracker, údaje z 1.9.2020

Obrázok 1 zachytáva stav k 1.9.2020, t.j. v čase, ktorý bol z epidemiologického hľadiska považovaný za rizikový, keďže v Európe sa ľudia vracali z dovoleniek a začínal sa školský rok na základných a stredných školách. Krajiny stredoeurópskeho regiónu včítane Slovenska sú na obrázku vyfarbené svetlými farbami. K tomuto dátumu bola hodnota indexu pre Slovensko 25,93, pre Českú republiku 36,11, Rakúsko 31,48 a Maďarsko 51,85. Spomedzi týchto krajín malo Slovensko v tom čase zavedené najmenej rozsiahle a najmenej striktné protiepidemiologické opatrenia. Po zavedení opatrení v polovici októbra 2020 vzrástla hodnota indexu pre Slovensko na úroveň 50.

S postupným rastom počtu pozitívne testovaných sa na Slovensku ako aj v susedných krajinách začali opatrenia sprísňovať2. Na obrázku 2 vidíme, ako sa vyvíjali protiepidemiologické opatrenia na Slovensku počas celého doterajšieho obdobia pandémie. Začiatkom októbra 2020 bola podľa tohto ukazovateľa ich úroveň nižšia ako začiatkom júla, kedy sa denné prírastky pozitívne testovaných nachádzali na minime. Na základe prijatých opatrení v polovici októbra 2020 jeho úroveň výraznejšie vzrástla.

Obr. 2. Vývoj striktnosti prijatých protiepidemiologických opatrení v SR (GRSI)


Zdroj: https://www.bsg.ox.ac.uk/research/research-projects/coronavirus-government-response-tracker

Je zrejmé, že zavádzanie opatrení s cieľom obmedziť šírenie vírusu COVID-19 je aj politickým rozhodnutím, keďže ich prijatie síce na jednej strane umožňuje dostať šírenie vírusu pod kontrolu, na druhej strane je však spojené s negatívnymi ekonomickými dopadmi a v súčasnosti je často aj predmetom otvoreného nesúhlasu časti populácie. Optimálne je prijímať opatrenia, ktoré sú z epidemiologického hľadiska účinné a ich negatívne ekonomické dopady sú relatívne obmedzené. Odpoveď na otázku, ktoré protiepidemiologické opatrenia sú spojené s najnižšími nákladmi, nie je jednoznačná, aj keď výsledky vznikajúcich štúdií už prinášajú čiastkové odpovede.

Vychádzajúc z údajov z prvej vlny pandémie na jar 2020, výskumníci MMF3 skúmali fiškálne a monetárne stimuly vo vybraných krajinách použité na zníženie hospodárskych dopadov pandémie. Zistili, že tieto stimuly znížili časť ekonomických dopadov prijatých protiepidemiologických opatrení. Podľa odhadov tejto štúdie, zavedenie protiepidemiologických opatrení viedlo v priemere k strate asi 15 percent priemyselnej výroby. Ak však krajiny použili len obmedzené fiškálne stimuly, tento pokles bol vyšší a dosiahol až 22 percent objemu priemyselnej výroby. Závery tejto štúdie teda dokumentujú, že ak je veľkosť fiškálneho stimulu, či uvoľnenia monetárnej politiky nižšia, možno očakávať, že krátkodobé ekonomické straty spôsobené pandémiou budú vyššie. To ukazuje, že vyšší fiškálny stimul je pre ekonomiku v čase pandémie potrebný.

Tento výskum tiež ukázal, že zatvorenie prevádzok, zrušenie hromadných podujatí a obmedzenie pohybu ľudí patria k najúčinnejším opatreniam na obmedzenie šírenia vírusu. Sú však aj ekonomicky najnákladnejšie. Na druhej strane obmedzenie pohybu ľudí cez hranice je z ekonomického hľadiska menej nákladné, pričom šírenie vírusu tiež účinne obmedzuje. Bolo by to potrebné zohľadniť i na Slovensku a posilniť kontroly na hraniciach s Českou republikou, ktorá patrí v súčasnosti ku krajinám s najväčšími prírastkami infikovaných k počtu obyvateľov vo svete, ako aj s ďalšími susednými krajinami, cez ktoré by sa tieto kontroly dali obchádzať.

Závery štúdie opierajúcej sa o prepojenie epidemiologického a makroekonomického modelu4 navrhujú rozumné obmedzenie šírenia vírusu založené na vysokej miere testovania spojenej so zabezpečením toho, aby sa karanténa dodržiavala a obmedzil sa pohyb pozitívne testovaných. Takéto opatrenia sú ekonomicky menej nákladné, ako zatvorenie celej ekonomiky. O tom, v akej miere sa v súčasnosti na Slovensku dodržiava predpísaná karanténa, nemáme dostupné informácie, ak ju však časť ľudí nedodržiava, je to vážny problém.
Pri rozhodovaní o tom, ako opatreniami optimálne reagovať na šírenie vírusu, by sa mali zohľadniť nielen náklady spojené s poklesom ekonomickej aktivity, ktoré opatrenia vyvolajú, ale aj náklady spojené so stratou ľudských životov, ktoré možno kvantifikovať na základe rozpracovaných metodík. Eichenbaum, Rebelo a Trabandt5 využili takýto prístup a dospeli k záveru, že prijímané protiepidemiologické opatrenia sú nielen ekonomický odôvodnené, ale sú aj jediným spôsobom  ako zabezpečiť, aby ľudia zmenili svoje správanie dostatočne na to, aby sa minimalizovali celkové ekonomické náklady pandémie.


  1. Najnovšie zaradeným indexom je tzv. The Risk of Openness Index, ktorý kvantifikuje riziko spojené s ponechaním ekonomiky otvorenej.
  2. https://ourworldindata.org/policy-responses-covid
  3. Deb, P., Furceri, D., Jonathan, D.O., Tawk, N. (2020) The Economic Effects of Covid-19 Containment Measures, IMF working paper, Washington D.C.: IMF, available at: https://www.imf.org/en/Publications/WP/Issues/2020/08/07/The-Economic-Effects-of-COVID-19-Containment-Measures-49571
  4. Eichenbaum, M.S., Rebelo, S., Trabandt, M. (2020) The Macroeconomics of Epidemics NBER Working Paper No. 26882, Issued in March 2020, Revised in April 2020
  5. Eichenbaum, M.S., Rebelo, S., Trabandt, M. (2020) The Macroeconomics of Testing and Quarantining, NBER Working Paper No. 27104, Issued in May 2020, Revised in August 2020